Zachovajme dedičstvo viery!
Istotne ste si všimli, že cyrilo-metodské podujatia majú v našej spoločnosti veľkú publicitu. Hlásia sa k nim politici, historici, kultúrni pracovníci i všetky kresťanské cirkvi. To je fakt, ktorý je dnes zrejmý z väčšiny televíznych programov.
Pre nás však zostáva otázka: A čo my, gréckokatolíci? Lebo stále sa nám zdá, akoby nám ich chceli všetci ostatní ukradnúť a privlastniť si ich. To však bude záležať od nás, či celospoločenskú aktivitu dokážeme strhnúť na našu stranu. Treba nám o vierozvestoch vedieť tie najpodstatnejšie skutočnosti a potom nám bude zrejmé, prečo práve oni sú patróni našej eparchie.
Boli to veriaci ľudia a kňazi, čo je jasným argumentom proti tým, ktorí by z nich chceli urobiť len kultúrnych pracovníkov, ktorí Slovanom doniesli písmo a kultúru.
Boli to ľudia z dnešného gréckeho Solúna – teda obradovo nám gréckokatolíkom blízki, lebo vyrastali v rovnakom obrade a slúžili tú istú liturgiu, akú máme my. Takto sa modlili, takto boli myšlienkovo i obradovo formovaní ako my.
Boli to kňazi zjednotení s Rímom, rovnako ako Gréckokatolícka cirkev, lebo svoje liturgické knihy neniesli potvrdiť ani do Konštantínopolu, ani do Moskvy, či Grécka, z ktorého pochádzali, ale k pápežovi Hadriánovi II. čím jasne dali najavo katolícku vieru v byzantskom obrade.
Boli aj na vysokej intelektuálnej a spoločenskej úrovni, o čom svedčí svedectvo byzantského cisára, ktorý vyšiel požiadavke kniežaťa Rastislava v ústrety. Takže istým spôsobom zasahovali aj do politickej štruktúry vtedajšieho sveta, ich vplyv bol až taký silný, že sa ich franskí kňazi museli obávať, takže popudili proti nim politickú špičku za Svätopluka, ktorý ich vyhnal z územia Veľkej Moravy. No nie celkom, lebo existencia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je dôkazom, že sila ich vplyvu a misie pretrváva stáročia a rozrušuje všetky politické systémy. Nakoniec to bol aj systém diktatúry KSČ, ktorá natrvalo chcela vyhnať potomkov sv. Cyrila a Metoda z nášho územia v 50-tych rokoch minulého storočia. No nepodarilo sa to, lebo pravda sa dobíja silou pravdy samej a nie silou zbraní a politickej moci.
Z povedaného a historicky podloženého nám jasne vyplýva prednostne právo byť hrdými na takýchto svätých misionárov. Tí ostatní participujú dnes na ich veľkosti často z rozličných čiastkových príčin, no my poďme k podstate. Cyril a Metod, ktorí sa oddali duchovnej dráhe, nehľadali na území Veľkej Moravy ani politické, ani kultúrno-vzdelávacie, ani rozkolnícke ciele, ale hľadali a pomáhali naším predkom v hľadaní Boha zrozumiteľným spôsobom. A preto sa ľudsky vedeli prispôsobiť podmienkam tohto územia, aby našich predkov pomaly od pohanstva a formalizmu viedli k „Bohu živému a pravému", ako to vo svojej požiadavke vyjadril Rastislav. Boli veľmi rozumní, lebo neničili to, čo už naši predkovia dostali v západnom obrade od írsko-škótskych a franských misionárov, ale pomaly im otvárali oči k chápaniu kresťanstva cez zrozumiteľnú liturgickú reč a preložené Sväté písmo.
Toto nás zaväzuje - aby sme po stáročiach nezľahostajneli v tom, kvôli čomu sv. Cyril a Metod zanechali svoju vlasť, nechali sa ponižovať, perzekvovať a nakoniec vyhnať, ako by boli vydedenci. Treba si uvedomiť, že doba nás dnes bude znova dezorientovať rozličnými politickými, národnými, či tzv. vedátorskými vplyvmi. To preto, aby nás odviedla od toho najpodstatnejšieho cieľa - od Boha, ktorému treba správne porozumieť. A od Cirkvi, ktorú je potrebné mať rád napriek všetkým ľudským nedostatkom.
My musíme naozaj rozlišovať medzi dobrom a zlom, ak sa nechceme dať strhnúť prúdom, ktorý berie so sebou všetko a ničí ľudské osudy viac ako povodne, ktoré sa objavili na mnohých miestach. Dnes naozaj ide o správne rozhodnutie každého z nás, nie iba o naplnenie nejakých predpisov. Každý z nás je konfrontovaný s tým, čo sa vôkol nás deje, preto musíme mať pevnú oporu u tých, ktorí sú našimi patrónmi a spolupatrónmi celej Európy. A aj po stáročiach dokazujú, že za dielo ohlasovania evanjelia sa oplatí postaviť.
(Gr.kat.kalendár,2012)
vladyka Milan Chautur CSsR
košický eparcha