ROK 2015
06.12.2015
Sviatok sv. Mikuláša
17. Stretnutie rodín, detí a mládeže
15.11,2015
Pôst gréckokatolíkov pred Vianocami - Nie advent, ale “filipovka”
Pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu na Slovensku sa 15.11.2015 začína Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka.
Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstu je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia (Troch kráľov). V byzantskej cirkvi bol tento pôst zavedený medzi 6. a 8. storočím, hoci sú o ňom zmienky už aj v 4. storočí.
Názov “Filipovka” sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá na 14. novembra.
Začína sa teda 15. novembra a trvá 40 dní – do 24. decembra.
Filipovka je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Sú to: Filipovka, pôst pred Vianocami, pred sviatkom Narodenia Pána, Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica pred Veľkou nocou – Paschou, Petropavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky, nazývaný aj Spasivka.
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký šyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa v piatok mäsitých pokrmov.
Pre veriacich rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkví sa advent – štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie Vianoc – začne t.r. na prvú adventnú nedeľu, 29.novembra.
Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ. Až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.
Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ.
V západnej tradícii, v rímskokatolíckej cirkvi je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent využíva komerčne, a preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť.
Gréckokatolícka cirkev si zachovala šesťtýždňové prípravné obdobie (15.11.-24.12.) pred Vianocami, pred sviatkom Narodenia Pána a to obdobie si zachovalo tiež aj charakter pôstu, povinnosť zdržiavať sa v piatok mäsitých pokrmov.
(zdroj:TASR/HSP/,Wikipédia)
18.10.2015
15. Stretnutie rodín, detí a mládeže na 1.púti v Altöttingu
Altötting, srdce Bavorska, tradičná púť, jedinečná zbierka umeleckých diel a bavorská národná svätyňa. Leží v malebnom hornobavorskom predhorí medzi mestami Mníchov, Passau, Salzburg a neďaleko jazera Chiemsee.
Už viac ako 1250 rokom je duchovným centrum bavorčanov a niečo vyše 500 rokov najvýznamnejšie mariánske pútnické miesto v Nemecku.
Pre viac ako milión pútnikov a návštevníkov je cieľom "Čierna Matka Božia - Schwarze Müttergottes" v osemuholníkovej kaplnke Božej milosti (Gnadenkapelle).
Od mája do októbra sa tu konajú každoročne veľké púte, slávnostné bohoslužby a každú sobotu večer sviečkové procesie.
Najväčšími pútnickými udalosťami je začiatok Máriinho mesiaca (1. máj), ako aj ďalšie mariánske sviatky, a z nich predovšetkým sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenije) - 15. augusta s pôsobivou sviečkovou procesiou v predvečer tohoto sviatku.
"Presvätá Bohorodička, spás nás - Presvjataja Bohorodice, spasi nas."
01.10.2015
Október – ružencový mesiac
Prečo je dnes sv. Ruženec ešte stále aktuálny a duchovne účinný?
Sv. Ruženec je biblická modlitba: Vo svojich jednotlivých Tajomstvách predstavuje úseky zo života Ježiša a Márie. Sv. Ruženec je zvláštna forma výkladu sv. Písma.
Sv. Ruženec ťa uvedie do pokoja: Kto je uponáhľaný a nevie nájsť pokoj, nájde v tejto opakujúcej sa a jednoduchej modlitbe, cestu k upokojeniu duše.
Sv. Ruženec je jednoduchá modlitba: Žiadna náročná meditačná technika, nepotrebuješ k tomu nijakú špeciálnu výstroj.
„Všade vo svete vládne veľké utrpenie, neskutočný hlad po láske. Modlíme sa v našich rodinách, modlíme sa s našimi deťmi. Učte ich modliť sa. Dieťa, ktoré sa modlí, je šťastné dieťa. Rodina, ktorá sa modlí je jedna zjednotená rodina“ (Sv. Matka Tereza z Kalkaty).
27.09.2015
Spoločná sv. omša / sv. liturgia zahraničných misií v Mníchove
26.07.2015
13. Stretnutie rodín, detí a mládeže pri grile v prírode
Slava Isusu Christu!
Milé sestry a bratia, drahí krajania, milá mládež.
Srdečne vás pozývame v nedeľu 26.07. na naše už tradičné Stretnutie rodín, detí a mládeže.
Začneme sv. liturgiou, ktorá bude obetovaná za požehnanie RDaM a potom sa stretneme pri spoločnom obede (grile), pri malebnom jazere Fasaneriesee /pozrite mapu v prílohe/.
V prípade nepriaznivého počasia zostaneme pri chráme pod arkádami.
Info: p. Bombala, 0157/ 88251722.
Tešíme sa na spoločné stretnutie.
o.Juraj
12.07.2015
Posvätenie motorových vozidiel naších veriacich
V nedeľu 12. 07. 2015 po sv. liturgii o. Juraj požehnal a posvätil motorové vozidla našim veriacim.
Svätená voda kropila osobné autá vo viere, že to pomôže zvýšiť bezpečnosť na cestách.
Začalo letné obdobie, čas dovoleniek. A práve v tomto období máme venovať zvýšenu pozornosť. Pre každého z nás platia zákony na cestách, máme ich dodržiavať. Každý máme iba jeden život a preto ho máme chrániť vždy a všade.
Vzápätí o. Juraj vyzval všetkých šoférov a šoférky, aby si uvedomili, že pre druhých majú byť šťastím, a nie nešťastím. Aby jazdili bezpečne, opatrne a spoľahlivo.
K tomu nech nám bude na pomoci náš nebeský patrón sv. Krištof, patrón vodičov.
05.07.2015
Odpustová slávnosť v Mníchove
(12. Stretnutie stretnutie rodín, detí a mládeže)
18.06.2015
o. Juraj na služobnom zájazde Arcibiskupstva München - Freising
Na pozvanie Oddelenia, Rezortu zahraničných misií pôsobiacich v Arcibiskupstve München-Freising, sa o. Juraj 18. júna 2015 zúčastnil služobného zájazdu kňazov, rehoľníkov a zamestnancov, ktorí na území tejto arcidiecézi vykonávajú svoju pastoračnú službu.
V doobedňajších hodinách krátko po 10:00 sme sa pohli autobusom z Mníchova smerom do veľmi známeho historicko-kultúrneho a kúpeľného mesta Bad Wörishofen. Po príchode pred obedom sme najprv navštívili dominikánsky kláštor, kde nás privítala jedna zo sestier dominikánok a zároveň nás oboznámila s existenciou tohto kláštora.
Tu v kláštornom kostole sme spolu zaspievali mariánske piesne v portugalskom, poľskom, španielskom a ukrajinskom jazyku. Odtiaľ sme sa pomaly pobrali na spoločný obed, ktorý bol pripravený v reštaurácii "Hotel Gasthof Adler".
Po obede sme už každý individuálne venovali čas prehliadke tohto krásneho, malebného mesta. Navštívili sme aj farský kostol St. Ulrich, poprechádzali sa centrom tohto útulného mestečka a tiež sme navštívili aj kvetinové parky v tomto kúpeľnom meste, ktoré je známe svojou prírodnou liečbou a medicínou, ktorá sa zakladá na 5 elementoch - voda, výživa, pohyb, bylinky a vnútorný poriadok. Túto liečebnú metódu vynašiel kňaz Sebastian Kneipp, ktorý tu pôsobil pred 150 rokmi. Okolo 17:00 hod. poobede sme odcestovali naspäť do Mníchova.
Hoci celý čas bolo upršané počasie, napriek tomu sme neľutovali za tak veľmi zaujímavo prežitý spoločný deň plný zážitkov, hlavne pre nás všetkých zahraničných kňazov, rehoľníkov a pracovníkov pôsobiacich v Mníchove.
Touto cestou ďakujem veľmi pekne za pozvanie pánovi prelátovi, Josefovi Obermaierovi za pozvanie.
o.Juraj
14.06.2015
11. Stretnutie rodín, detí a mládeže v prírode pri grile
V nedeľu, 14. júna t.r. sa konalo stretnutie rodín, detí a mládeže slovenských gréckokatolíkov žijúcich v Mníchove a okolí.
Pri sv. liturgii, ktorá bola obetovaná za nás všetkých, sme prosili o silu a požehnanie od Ježiša Krista.
Nasledovali spoločné modlitby k Presvätej Bohorodičke, Matke ustavičnej pomoci, k sv. Jozefovi za naše rodiny, manželov, detí a mládež.
„Svätá nazaretská rodina, urob aj z našich rodín miesta spoločenstva a večeradlá modlitby, opravdivé školy evanjelia a malé domáce cirkvi.
Svätá nazaretská rodina, nech sa viac v rodinách nezakusuje násilie, uzavretosť a rozdelenie: každému, kto bol zranený alebo pohoršený, nech sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie.“
Potom sme sa presunuli do prírody, do neďalekého Krailling-u pri Mníchove, kde pri spoločnom grile a športových aktivitách sme utužovali naše „rodinné vzťahy“.
Hoci potom nás prekvapil aj osviežujúci dáždik, ale iba nachvíľu, predsa sme všetci zotrvali. Ďakovali sme spoločne Bohu, za tak vydarené stretnutie.
17.05.2015
10. Stretnutie rodín, detí a mládeže v Mníchove
Manželstvo v kresťanskom zmysle je Boží projekt. Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Dal im schopnosť v láske a vzájomnom dare a jednote privádzať na svet nové potomstvo /Gn 1,28/.
Keďže manželstvo je projektom Božej lásky, je prirodzené, že táto láska vytvára záväzok. Aby tento záväzok lásky vydržal medzi manželom a manželkou, je potrebné milovať. Milovať tak, ako sme boli stvorení pre lásku. Avšak milovať týmto spôsobom nie je ľahké. Vyžaduje si to neustálu pokoru aj trpezlivosť.
Práve tieto čnosti lásky sme si pripomenuli dnes v nedeľu 17.05.2015 na sv. liturgii, ktorá bola obetovaná za požehnanie našich rodín, deti a mládeže. Spolu sme sa modlili a prosili všemohúceho Boha o pomoc a požehnanie.
Po sv. liturgii sa o. Juraj spolu s deťmi pomodlili modlitbu k Presvätej Bohorodičke, aby ochraňovala naše rodiny v každej chvíli a vzala ich pod svoj «ochranný plášť».
Potom nasledovalo spoločné stretnutie pri obednom stole, kde na záver sme si spoločne popriali, aby čím skôr sme sa zase v takom «rodinnom kruhu» čo najskôr stretli.
Na stretnutí sa zúčastnili rodiny nielen z Mníchova, ale aj z okolia, z Landshutu, Bad Aiblingu, Wolfratshausenu, či Rosenheimu.
Ďalšie stretnutie ja naplánované na nedeľu 14. júna 2015.
11.04.2015
Prvý svätý krst v našom spoločenstve
Svätý krst je vstupnou bránou celého kresťanského života, po ktorého prijatí máme prístup k ostatným sviatostiam. Ním sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti. Je najkrajším z Božích darov.
Krst je dar, pretože je daný tým, ktorí predtým nič neprinášajú a milosť, pretože je udeľovaný i vinníkom. Krstom sa hriech pochováva vo vode. Krst je aj pomazanie, pretože je svätý, kráľovský a oblekom, pretože zakrýva našu hanbu. Napokon pečaťou, pretože nás chráni a je znamením Božej zvrchovanosti.
Pri krste človek skrze obmytie prírodnou vodou so vzývaním mena Boha Otca i Syna i Svätého Ducha je oslobodený od hriechu, obnovuje sa k novému životu, „oblieka si Krista“ a začleňuje sa do Cirkvi.
Podľa učenia Cirkvi, krst je bránou pre prijatie ostatných sviatostí. Teda, kto neprijme sviatosť krstu, nemôže platne prijať ďalšie sviatosti.
Veriaci začlenení krstom do Cirkvi sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a znovuzrodení v dietky Božie, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi.
Všeobecná disciplína Cirkvi zdôrazňuje, že krst „ex aqua et Spiritu Sancto“ je bránou a základom všetkých sviatostí.
Aj Florentský koncil v roku 1439 v Dekréte pre Arménov uvádza krst ako bránu sviatostí, keď hovorí:
„Prvé miesto zo všetkých sviatostí má svätý krst, ktorý je bránou duchovného života. Ním sa totiž stávame Kristovými údmi a sme začlenení do tela Cirkvi. A pretože skrze prvého človeka prišla smrť na všetkých (Rím 5,12), tak podľa slova života (Jn 3,5) nemôžeme vojsť do nebeského kráľovstva, ak sa znovu nenarodíme z vody a Ducha. Účinkom tejto sviatosti je odpustenie každej viny, tak dedičnej, ako aj osobnej a tiež každého trestu, ktorý na seba priťahuje táto vina“.
Krst je narodením k novému životu v Kristovi. Podľa vôle Krista je prepotrebný k spaseniu. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený (Mk 16,16)".
Ježiš Kristus začína svoje verejné účinkovanie po tom, ako sa dal pokrstiť v Jordáne a po svojom zmŕtvychvstaní zveruje apoštolom poslanie, aby učili všetky národy a krstili ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.
Svätý Augustín hovorí:
„Kto prijal krst nariadený Kristom, ten je pokrstený v Kristovom mene a nesie na sebe Kristovo znamenie“.
Podstatným obradom krstu je liatie vody na hlavu kstenca, pričom sa hovorí vzývanie Najsvätejšej Trojice v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.
Ovocie krstu čiže „milosť“ je bohatá skutočnosť, ktorá zahrňuje odpustenie prvorodného hriechu a všetkých osobných hriechov. Je to zrodenie k novému životu, ktorým sa človek stáva adoptovaným synom Otca, Kristovým údom, Chrámom Svätého Ducha.
Každý človek, ktorý je pokrstený, je začlenený do Cirkvi.
Gréckokatolíci v Mnichove v sobotu 11.04.2015 prežívali veľkú radosť. Prvykrát sa vysluhovala sviatosť krstu. Túto „milosť“ prijal vo sviatosti krstu náš malý Oliver, a tak sa stal prvým pokrsteným, novým členom našej - gréckokatolíckej cirkvi v Mníchove.
„Na mnohaja i blahaja lita“.
05.04.2015
9. Stretnutie rodín, deti a mládeže na Veľkonočné sviatky 2015 v Mníchove
29.03.2015
Gréckokatolíci a Kvetná nedeľa 2015 v Mníchove
„Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela!“
Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania po celom svete si dnes 29. marca, na Kvetnú nedeľu, pripomíname slávny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema pred jeho utrpením a smrťou. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký alebo Svätý týždeň.
Prečo Kvetná nedeľa? Názov súvisí s tým, že keď v Jeruzaleme vítali Ježiša, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je preto zvyk posväcovať na Kvetnú nedeľu palmové listy, kvety a zelené ratolesti.
Aj na Slovensku sa v katolíckych chrámoch zachováva tradícia posväcovania vŕbových ratolestí nazývaných bahniatka alebo maňušky. Potom si ich vo svojich príbytkoch zakladáme za obrazy, alebo dávame do vázy. Svätenie ratolestí zaviedla cirkev už v 7. storočí.
Aj v rímskokatolíckej či Evanjelickej cirkvi sa na Kvetnú nedeľu v kostoloch konajú Pašiové služby Božie pripomínajúce utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista.
V Katolíckej cirkvi je Kvetná nedeľa od roku 1985 z iniciatívy blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. aj Svetovým dňom mládeže.
V túto nedeľu sa po celom kresťanskom svete i na Slovensku v
jednotlivých diecézach/eparchiách stretávajú biskupi s mladými ľuďmi a koná sa duchovný program či koncerty pre mládež.
Aj slovenskí gréckokatolíci v Mníchove sme si dnes 29.03.2015 pripomenuli slávenim sv. liturgie Kvetnú nedeľu, aby aspon na chvíľu sme si priblížili tie najväčšie ale i najdramatickejšie udalosti z Ježišovho života.
Po sv.liturgii sme požehnali, posvätili bahniatka a nasledovalo myrovanie t.j. tradičné pomazanie sv.olejom.
„Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela!“
08.03.2015
8. Stretnutie rodín, deti a mládeže na Krížupoklonnú nedeľu, III. nedeľu Veľkého pôstu
Tvojmu Krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.
Východná cirkev už od pradávna nám v túto 3. nedeľu Veľkého pôstu pripomína duchovný zmysel sv. Kríža, aby sme si uvedomili svoje poslanie na tomto svete.
Dnešný človek, ktorý je presýtený dobrôtkami, pohodlím a rôznymi príťažlivosťami tohto sveta, odvracia svoj pohľad od sv. Kríža, od Krista, od Cirkvi. Aj veriaci mnohokrát cíti v Kríži niečo len historické, minulé, ale tak málo pociťuje aktuálnosť pre seba, pre svoj osobný život, pre spoločenstvo, pre druhých a hlavne pre večnosť.
Dnešné sv. evanjelium sa obracia nielen na minulosť, ale aj dnes, k nám, ku každému jednému:
„Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Áno, Ježiš nám ponúka, ako môžem preukázať lásku k Bohu. Táto láska ku krížu nam dáva aj konkrétny úžitok, nie časný, ale nezničiteľný, trvalý, večný. Dnešný človek totiž rád uvažuje v úžitku: “Čo z toho budem mať?“
Kristus však nám nesľubuje tu na zemi žiadne výhody, oslavy, pohodlie, ale istú a priamu odmenu vo večnosti. Ale k dosiahnutiu tohto cieľa musíme veľa duchovne vykonať. Cesta k tomuto cieľu, k blaženému večnému životu je často krát veľmi trnistá a naročná.
V živote tu na zemi musíme veľa vytrpieť...možno kríž nás čaká všade. Ale povedzme si, kto na zemi bol niekedy bez ťažkostí, problémov, bez kríža a utrpenia? Kríž je cesta do neba. Ani Ježiš nebol oslobodený, uchránený od utrpenia, bolesti, od kríža.
Ak chcem vo svojom utrpení pochopiť Ježišove slová, „ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma,“ potom jednoducho ľahšie budem vedieť pochopiť aj svoje vlastné problémy, ťažkosti a kríže každodenného života.
Sv. Kríž je symbolom nadľudskej a nadzemskej sily. Je znakom našej viery a úcty k Bohu.
Tvojmu Krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.
Zároveň v túto nedeľu 8. marca si pripomíname aj celosvetový sviatok žien /MDŽ/.
Aj takýto sviatok je skvelou príležitosťou spomenúť si na naše ženy, matky, manželky vo svojom okolí a dať im najavo svoju lásku, sympatie a hlavne poďakovanie. A ak k tomu pridáme ešte úsmev a kvietok, nejakú pozornosť, radosť bude dvojnásobná. Pri tejto príležitosti aj my v našom spoločenstve sme si pripomenuli tento sviatok skromným pôstnym pohostením.
16.02.2015
Pôstne zamyslenie - Krížova cesta Ježiša Krista
Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Týmto zamyslením sme aj tu v Mníchove po prvýkrát začali každé piatky vo Veľkom pôste pobožnosti Krížovej cesty.
Čo znamená "krížová cesta"? Krížovou cestou nazývame posledný pochod Ježiša Krista na ceste nášho spasenia od paláca Piláta až na Kalváriu.
Rozumieme tú cestu, ktorá bola krvou skropená, ktorou kráčal náš Ježiš tŕním korunovaný, ťažkým krížom obťažený, zástupom svojich nepriateľov sprevádzaný, vysmievaný, potupovaný, bičovaný a zoslabený...
Rozumieme tú cestu, na ktorej Ježiš bezvládny trikrát padnúc pod ťarchou dreva kríža, stretol svoju drahú Matku, súcitnú Veroniku, mnohé plačúce ženy s dietkami, až konečne došiel na horu Kalváriu, kde bol zo šiat vyzlečený, na kríž pribitý, kde na dreve kríža zomrel, z neho sňatý a pochovaný.
Rozumieme tú cestu kríža, ktorá sa konala v Jeruzaleme, a je teda majetkom každého z nás, lebo na nej založil nám drahý Vykupiteľ naše spasenie!
Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Veru, nasledovať Ježiša na tejto "krížovej ceste" je veľmi ťažké. Prečo sa dnes bojíme Krista? Preto, lebo nasledovať Ježiša, znamená patriť Ježišovi, neustále zriekať sa, žiť svedomitým, bohabojným životom.
A preto Kristus trpí aj dnes, aj dnes akoby neviditeľne kráčal po "krížovej ceste", trpí za naše ľahostajné, pokrytecké, egoistické, hriešne správanie.
Trpí za náš nekresťanský život. To je tá rana rovno do srdca a najväčšia rana od nás moderných veriacich, ktorí sa bojíme k Nemu hlásiť a Ho vyznávať.
Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Nebojme sa Ježišovej "krížovej cesty". Veď predsa je pre nás kresťanov neustálym povzbudením na ceste k dokonalosti nášho kresťanského života.
Na Kristov kríž upierajme svoje zraky najmä, keď prídu na nás ťažké chvíle života. Z Kristovho kríža čerpajme silu, odhodlanie, lásku a hlavne nádej v bolestiach a zúfalých ťažkostiach. Kristov kríž je mojou záchranou!
Krížová cesta - to je kniha, z ktorej by mal každý kresťan čítať každý deň. Krížovú cestu, milujme nielen ako chrámovú ozdobu ale ako aj Mocný prostriedok nášho spasenia.
Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.
16.02.2015
Veľký pôst (Štyridsiatnica) 2015
V pondelok 16.02.2015 sa v gréckokatolíckej cirkvi (podľa pradávnej tradície stále o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov) začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou, ktorá sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Podľa pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi je stále prvý deň Veľkého pôstu, t.j. v pondelok (16.02.2015) a vo Veľký piatok (3.4.2015) prísny strohý pôst, a to zdržanlivosť od mäsa a mliečnych pokrmov.
Tiež každú stredu a piatok počas celého Veľkého pôstu(Štyridsiatnice) máme zachovať pôst, a to zdržanlivosť od mäsa.
História Veľkého pôstu (Štyridsiatnice) siaha už do doby apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť. V tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny - veľkonočný pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva alebo aj dlhšie. Od 4. storočia sú už jasné svedectvá o 40-dňovom Veľkom pôste.
Preto aj my kresťania, pripomínajúc si neustále Kristovo utrpenie a smrť, máme celé obdobie Veľkého pôstu využiť na svoje vnútorné, duchovné očisťovanie a činiť pokánie.
Duchovný pôst je zameraný na modlitebný a kajúci charakter. Spočíva v zdržanlivosti a v odstránení vášnivých skutkov a myšlienok, nerestí, či pokušení.
Cieľom duchovného pôstu je, aby sme smerovali k duchovnému posväcovaniu, sebaovládaniu a zachovávaniu morálnych princípov podľa učenia cirkvi.
02.02.2015
Sviatok - Stretnutie Pána 2015
Sviatok Stretnutia Pána (Obetovanie Pána) bol v Jeruzaleme známy už v polovici 4. storočia. Tento sviatok nám pripomína udalosť, kedy Mária s Jozefom priviedli Ježiša, 40 dní po jeho narodení, do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätili Bohu Otcovi.
(Tropár sviatku) Raduj sa, Milostiplná Bohorodička Panna, - lebo z teba vzišlo Slnko pravdy,Kristus, Boh náš. - On je svetlo tých,čo prebývaju v temnotách.- Veseľ sa aj ty,Starec spravodlivý,-lebo si mal v náručí Spasiteľa našich duší,- toho,čo nám daroval vzkriesenie.
Keďže v katolíckej cirkvi je 2. február aj Dňom zasväteného života, konajú sa v našich eparchiách (diecézach) stretnutia biskupov s rehoľníkmi a rehoľníčkami, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach. V tento sviatok sa zároveň v katolíckych chrámoch koná aj obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty. Sviece, sa vzťahujú na Krista – ktorý je Svetlom sveta. Sviece sú pre veriacich aj symbolom ochrany pred búrkami a rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami.
Preto aj názov, hrom ničí-hromničné sviece, teda Hromnice.
(Kondák sviatku) Kriste Bože, svojím narodením si posvätil život Panny - a požehnal si ruky Simeona, - ako mu Boh prisľúbil, - aj nám si daroval spásu. - Udeľ pokoj rozvadenému ľudstvu.-Posilňuj svoju nevestu Cirkev.-Ty si najlepší priateľ ľudí.
06.01.2015
Bohozjavenie Pána 2015
Gréckokatolíci v Mníchove v utorok 6. januára 2015 o 10:30 hod., slávili sv. liturgiou sviatok Bohozjavenia nášho Pána Ježiša Krista. Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína krst Ježiša Krista v Jordáne. Bohozjavením sa nazýva preto, že pri krste sa zjavila Presvätá Trojica a to Boh Otec - hlasom z neba, Boh Syn - bol pokrstený a Boh Svätý Duch - zostúpil v podobe holubice.
Sviatok Zjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí teda medzi najstaršie sviatky. Sláviť sa začal už koncom 2. storočia. Tento sviatok prešiel z Východu na Západ. V Západnej cirkvi však postupne v tento deň oslavovali poklonu mudrcov, až sa 6. január napokon stal tiež sviatkom poklony Troch kráľov.
Po sv. liturgii nasledovalo Veľké svätenie vody, ktoré úzko súvisí s týmto sviatkom.
