ROK 2017

10.12.2017

30. Stretnutie rodín, detí a mládeže s Mikulášom

15.11.2017

Filipovka - Pôst gréckokatolíkov pred Vianocami

Pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu sa 15.11.2017 začína Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka.

Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstu je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia (Troch kráľov).
V byzantskej cirkvi bol tento pôst zavedený medzi 6. a 8. storočím, hoci sú o ňom zmienky už aj v 4. storočí.

Názov “Filipovka” sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá na 14. novembra.

Filipovka je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Sú to: Filipovka, pôst pred Vianocami, pred sviatkom Narodenia Pána, Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica pred Veľkou nocou – Paschou, Petropavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky, nazývaný aj Spasivka.

Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký šyridsaťdňový pôst pred Paschou.

Gréckokatolícka cirkev si zachovala šesťtýždňové (15.11.-24.12.) prípravné duchovné obdobie pred Vianocami, pred sviatkom Narodenia Pána a to obdobie si zachovalo tiež aj charakter pôstu.

Pre veriacich rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkví sa advent – štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie Vianoc – začne na prvú adventnú nedeľu, 3.decembra 2017.

27.-31.10.2017

Slovenskí gréckokatolíci z Nemecka na púti vo Fatime

Aj slovenskí gréckokatolíci žijúci v Nemecku si pripomínajú 100. výročie fatimských zjavení.

Jedným zo spôsobov ako viac prežiť túto výnimočnú udalosť bola návšteva samotného miesta zjavení vo Fatime.

Od 27.10. do 31.10.2017 sa uskutočnila púť slovenských gréckokatolíkov žijúcich v Nemecku do Fatimy, ktorú viedol o.Juraj Bujňák. Spolu k nám sa pridali aj veriaci z bratskej ukrajinskej farnosti z Mníchova spolu s duchovným otcom Ivanom Mačužakom a rehoľnou sestrou Christoforou.

Celkom okolo 36 pútnikov tak spolu prežívalo nevšednú duchovnú atmosféru tohto posvätného miesta.

Duchovný program:

Piatok, 27.10.2017
Stretávame sa na letisku v Mníchove v kaplnke sv. Christofóra, patróna cestujúcich. Po krátkej modlitbe odchádzame na vybavenie...stretnutie s ďalšími pútnikmi. Síce s hodinovým meškaním, večerný let do Lisabonu prebehol veľmi rýchlo, nakoľko tomu nasvedčovala aj naša atmosféra v lietadle. Na letisku v Lisabone nás už čaká autobus s milým, sympatickým vodičom. Asi po 1,5 h. cesty prichádzame okolo 00:30 h. miestneho času do – Fatimy –ubytovanie v hoteli.

Sobota, 28.10.2017
Ráno sme sa zobudili do teplého letného počasia, takmer 21°C, slnko žiari do okien...
8:00 h. sv. Liturgia v hotelovej kaplnke, nasledovali okolo 9:15 h. raňajky.

O 10:45 sme spoločne odchádzali peši do centra Fatimy, na námestie Cova Da Iria. Prichádzame k Sanktuáriu, ku Kaplnke Zjavení s milostivou sochou Panny Márie.

Všetci s údivom prežívame neopísateľnú atmosféru tohto posvätného miesta....modlime sa, obdivujeme, pozeráme...pred nami sa ligoce mramorová, vyšmýkaná – cesta pokánia a vďačnosti /chodník/ po ktorom ľudia na kolenách prosia, ďakujú a robia pokánie...výzva pre nás pútnikov!

Práve obchádzame tzv.Veľký dub – nad ktorým sa zjavovala Panna Mária, strom pod ktorým sa schádzali pastierikovia a prví pútnici na modlitbu ruženca v očakávaní zjavenia sa Panny Márie.
Slnečné lúče nás priam nútia si sadnúť, či oddýchnuť, ale pritom pomaly zo zvedavosťou smerujeme okolo Pomníka Božského Srdca Ježišovho, k novopostavenej modernej Baziliky Najsvätejšej Trojice, práve tu prebieha sv.liturgia, ideme do podzemia, kde sú spovedelnice, sakristia a kaplnka ustavičnej poklony Najsvätejšej Eucharistie. Na chvíľu tu adorujeme a ideme znova na námestie Cova Da Iria....po pravej strane sa zastavujeme pri časti Berlínskeho múru, ďalej prechádzame okolo Domu Nossa Senhora Das Dores prijímací dom pre chorých a pútnikov, vedľa sa nachádza Adoračná kaplnka s vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou.
Otáčame sa a po ca.100 m prichádzame do Baziliky Kráľovnej Ruženca s hrobmi Fatimských pastierikov (Lucie dos Santos, sv. Francisca Marto, sv. Jacinty Marto) - ktorí dostali posolstvá o šírení úcty k Nepoškvrnenému Srdcu spojené s výzvou k dennej modlitbe posvätného ruženca a prinášaniu zmiernej obety za obrátenie hriešnikov.

Tu v bazilike po krátkej prehliadke sa pomodlíme a rozchádzame...máme obedňajšiu prestávku...niektorí tu zostávajú, ďalší odchádzajú do Sanktuária, iní na námestie, každý chce prežiť na tomto mieste neviditeľne stretnutie s presvätou Bohorodičkou!

Stretávame sa večer o 19:00 na večery v hoteli.

Neskôr o 20:45 spoločne odchádzame na námestie ku Kaplnke Zjavení, na verejnú modlitbu sv. Ruženca. Prichádzam do sakristie, priam neuveriteľné, že stretávam o.M.Kuffu zo Žakoviec, ďalších štyroch kňazov, ktorí práve od dnes sú tu tiež s pútnikmi zo Slovenska.

Modlitba začala spoločným sprievodom kňazov z rôznych štátov zo sakristie do Kaplnky Zjavenia, kde sme sa spolu verejne modlili sv. ruženec v rôznych cudzích rečiach. Nasledoval sprievod so sviečkami v rukách a s milostivou sochou Presvätej Bohorodičky po námestí Cova Da Iria so zakončením v kaplnke.

V tento večer sme boli svedkami, ako Presväta Bohorodička spaja národy, ľudí, a to všetko jednoducho, iba modlitbou.

Ďakujeme za krásny duchovný zážitok, prežitý v tento večer pri modlitbe.

Nedeľa, 29.10.2017
Skoro ráno o 5:30 h. niektorí z nás sme sa zúčastnili na slovenskej sv.omši, ktorú práve v Kaplnke Zjavení slúžili naši slovenskí kňazi/o.M.Kuffa a další/ pre svojich slovenských pútnikov. Odchádzame späť do hotela, trošku oddych a zobúdzame sa. Slnečné lúče nám priam prenikajú do oči.....krásny, nádherný deň pred nami... Hovorím si: Bohorodička nás víta týmto krásnym dňom!
8:00 raňajky
9:45 stretnutie na vrátnici – odchádzame spoločne na námestie pred Baziliku na sv. Liturgiu.
11:00 Hlavná medzinárodná sv. Liturgia pred Bazilikou Kráľovnej Ruženca na námestí Cova Da Iria. Spolu všetci kňazi vychádzame zo sakristie sprievodom k oltáru. Začína sv. omša v portugalskej a latinskej reči. Hl. celebrantom je miestny biskup. Mám česť rozdávať sv. prijímanie – a do konca vpredu, kde hneď pod oltárom stáli naši veriaci. Po sv. omši v sakristii na chvíľku sa zvítame s miestnym biskupom. Ideme s malou skupinkou na obed.

Potom krátka prestávka v hoteli na odpočinok a o 16.15 h. sa znova stretávame na námestí Cova Da Iria. Spolu s našou ukrajinskou skupinkou sa peši vyberáme na Pobožnosť Krížovej cesty z Fatimy do dedinky Aljustrel.
V pološere prichádzame na Kalváriu s kaplnkou sv. Štefana Uhorského, kde zakončujeme pobožnosť Krížovej cesty. Odchádzame do hotela na večeru. Neskôr sa stretávame opäť na medzinárodnej modlitbe sv. Ruženca a procesii so sochou Presvätej Bohorodičky po námestí. Po tomto neopísateľnom duchovnom zážitku odchádzame na nocľah.

Pondelok, 30.10.2017
Zobúdza nás krásna modra obloha a ligotajúce slnko...tak nás opäť víta Presvätá Bohorodička!
8:00 sv. Liturgia
9:15 raňajky
10:30 stretnutie na vrátnici.
Peši spoločne odchádzame, po ceste krátka prehliadka modernej Baziliky Najsvätejšej Trojice pre ca.7.000 ľudí, potom ďalej smerujeme do dedinky Valinhos.

Zastavujeme sa pri Kaplnke zjavenia - miesto štvrtého zjavenia sa Panny Márie, krátka modlitba, ideme ďalej, pár metrov ďalej stretávame miesto -Loca de donom Cabeco: miesto zjavenia Anjela Pokoja pastierikom / modlitba, rozjímanie/.

Prichádzame do dedinky Aljustrel, cestou míňame olivovníky ale aj napr. pomarančovníky.

Nastáva prehliadka rodných domov vizionárov: Františka a Hyacinty Marto a Lucie Santos, a prehliadka miesta (pri studni pri rodnom dome Lucie), kde sa tiež zjavil Anjel Pokoja - Portugalska. Tu sme sa spoločne pomodlili sv.Ruženec.
Vymodlený, krásny, horúci deň...

Popoludní už máme každý voľno, samostatný duch. program na modlitbu, na prechádzku, na duchovne rozjímanie, na návštevu Kaplnky Zjavenia, Bazilík či nákupu devocionálií...

Cestou naspäť sme navštívili ešte Domus pacis – kde je gréckokatolícka kaplnka pre pútnikov, dnes slúži aj pre ukrajinských veriacich vo Fatime.

Pred večerom okolo 17:00 h. pri súkromnej modlitbe sv. Ruženca v Kaplnke Zjavení, stretávam Vladyku Milana Lacha...že by vymodlené? Áno, práve tu na tomto mieste, stretnutie, ktoré prišlo od Pani z neba! Ináč to nedokážeme vyjadriť.

19:30 večera v hoteli
21:30 medzinárodná modlitba posvätného ruženca pred kaplnkou Zjavenia, sviečkový sprievod a procesia so sochou Fatimskej Panny Márie, nocľah.

Utorok, 31.10.2017

7:30 Archijerejská sv. Liturgia s vladykom M.Lachom z Parmy z USA, ktorý tu tiež bol na púti so svojimi veriacimi a kňazmi. Chceli sme ešte niečo viac? Pani z neba tak chcela, aby sme umocnení týmito duchovnými zážitkami odchádzali do svojich domovov.
8:30 raňajky
Po raňajkách nám Vladyka posvätil pri vrátnici aj devocionálie, suveníry a na záver udelil požehnanie, to bol ďalší milý zážitok.

Rozlúčka s Fatimou...v tichu každý rozmýšľa, ako bolo...?

Okolo 9:30 h. odchádzame od hotela - transfer autobusom do Lisabonu.

Prehliadka centra Lisabonu, návšteva okrajovej štvrte Belém - v minulosti významný prístav, odkiaľ do sveta vyplávali objavitelia a dobyvatelia.
Navštevujeme tiež Torre de Belém (veža - slúžila ako pevnosť i maják), kláštor a chrám sv. Hieronyma, majstrovské dielo manuelovského slohu, pamätník moreplavcov - je venovaný zámorským objavom.

Krátka prestávka na kávu, či občerstvenie.
16:30 Stretnutie a transfer na letisko v Lisabone
23:35 Príchod na Mníchovské letisko.

Duchovný význam púte vo Fatime

Fatima je jedno z najznámejších pútnických miest na svete. Nachádza sa v okrese Santarém v strednom Portugalsku, 187 km južne od mesta Porto a 123 km severne od Lisabonu. Stala sa známym pútnickým miestom potom, ako sa tu Panna Mária zjavila trom deťom, Františkovi a Hyacinte Marto a Lúcii dos Santos na mieste nazývanom Cova da Iria.

K prvému zjaveniu došlo 13. mája 1917 a následne pokračovali zjavenia až do októbra, vždy trinásteho v mesiaci.
V roku 1930 katolícka cirkev uznala pravosť zjavení.

Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky.
Posolstvá sú „najprorockejšie z moderných zjavení“. Ovplyvnili chod Cirkvi a celý svet.

Ďalšie, veľmi dôležité požiadavky fatimskej Bohorodičky sú - sviatosti zmierenia, sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci, modlitba sv. ruženca, pokánie, obety za hriešnikov - využiť ich ako hlavné zbrane v boji proti satanovi. Panna Mária sa tu predstavila ako Kráľovná Posvätného ruženca.

"Moje materinské srdce plače, keď pozerám na to, čo moje deti robia. Hriechy sa množia, čistota duše je stále menej dôležitá, na môjho Syna sa zabúda, čoraz menej sa uctieva a moje deti prenasledujú... “ (posolstvo Panny Márie Kráľovnej Pokoja).

Ďakujeme Presvätej Bohorodičke za Pozvanie do ticha s modlitbou posvätného ruženca, aby sme si vyprosili milosti, ochranu a požehnanie do nášho života.

Ďakujeme Presvätej Bohorodičke za požehnane vydarenú púť vo Fatime, bol to pre nás veľký dar a milosť, že my gréckokatolíci sme sa tu na tomto mieste duchovne neviditeľným spôsobom dotkli s nebom.

Presvätá Bohorodička - spás nás!
Presvjata Bohorodice - spasi nas!

Prečo sme išli na púť do Fatimy?

Navštíviť miesto spojené s fatimskými zjaveniami, vyprosiť si milosti, ochranu a požehnanie do nášho života.

Toto boli hlavné ciele, ktoré sprevádzali slovenských gréckokatolíckych pútnikov na ich púti do portugalskej Fatimy, ktorá trvala od 27.10. do 31.10. 2017.

Tri dni sme mohli vidieť, prežívať a predovšetkým duchovne vychutnávať priamo na mieste zjavení to všetko, čo pre nás urobila a zanechala Presvätá Bohorodička...

Po tri večery v sobotu, v nedeľu a v pondelok, bola azda najväčším zážitkom skúsenosť modlitby sv. ruženca vo veľkom medzinárodnom spoločenstve a následný sviečkový sprievod. Tu celé naše spoločenstvo zažilo tajuplnú, mystérioznu silu a nadšenie.

Byť na mieste Zjavenia Presv. Bohorodičky, ako zdôraznil o.Juraj: „Vnímal som to ako veľkú milosť, ktorej sa nám dostalo. Na tomto mieste som poďakoval Bohu a Presvätej Bohorodičke za svoje kňazstvo, za svoju rodinu a za celé spoločenstvo slov.gréckokatolíkov v Nemecku . Pripojil som aj osobné úmysly a prosby a samozrejme i tie, ktoré mi dávali ľudia, keď som išiel na toto miesto".

Tu sme všetci ďakovali za duchovné dary, milosti, požehnania, ktoré skrz Presvätú Bohorodičku prišli a prichádzaju k nám.

Mária dala deťom jednoduché odporúčania pre svet.
Robiť pokánie, očisťovať svoje srdce, modliť sa a zasvätiť sa jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Mohli sme si uvedomiť, že Mária od nás nežiada nemožné veci.

Jej odporúčania dokážu pomáhať jednotlivcom, ale aj celým národom.

15.10.2017

Tretia mariánska púť do Altöttingu

29. Stretnutie rodín, detí a mládeže

09.07.2017

Odpustová slávnosť slovenských gréckokatolíkov v Mníchove

28. Stretnutie rodín, detí a mládeže

Riaditeľ biskupského úradu o. Marko Rozkoš spolu s o. Jurajom Bujňákom slávil odpustovú svätú liturgiu, ukončenú myrovanijem a obchodom-procesiou okolo chrámu.

Celú sv.liturgiu umocňoval spev cirk.skupiny Veličaj a našich veriacich, pod vedením našich kantorov Oľgy Fejerčákovej, Márie Dzurovčínovej a Petra Hospodára.

Nakoniec sa vykonal 3x slávnostný obchod okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií.

Tešíme sa, že sme z tejto odpustovej slávnosti odchádzali duchovne povzbudení a tešíme sa na ďalšie duchovné aktivity.

Po sv. liturgii nasledoval pre všetkých spoločný obed, kde vďaka patrí hlavne J. Bujňákovej, A. Bombalovej, M. Dzurovčinovej a všetkým, ktorí svojou pomocou prispeli k peknému priebehu tejto liturgickej slávnosti.

Nový Žertveník, Tetrapod, oltárne plachty a svietniky

Po modlitbe sv.Ruženca a po úvodnom speve speváckej skupiny Veličaj/Zvelebuj, riaditeľ biskupského úradu Košickej eparchie, Dr. Marko Rozkoš spolu s miestnym kňazom o.Jurajom pred sv.liturgiou posvätili tetrapod (gr.tetrápousiódos), t.j. stôl so štyroma nôžkami, pri ktorom v gréckokatolíckej cirkvi sa vysluhujú sviatosti krstu, myropomazania, manželstva a taktiež sa slávia liturgické slávenia Parastasu, Panychídy a ďalších svätenín.

Následovalo posvätenie tetrapodnej plachty a posvätenie dvoch nových pozlátených svietnikov.

09.07.2017

Košický Vladyka Milan nám daroval - Antimenzion

Na odpustovej slávnosti 09.07.2017 v Mníchove, pred sv.liturgiou, riaditeľ biskupského úradu košickej eparchie, Dr. Marko Rozkoš, nám oficiálne odovzdal antimenzion, ako dar od Vladyku Milana, pre náš gréckokatolícky chrám v Mníchove, v ktorom máme zašité ostatky blaženého mučeníka kňaza, rehoľníka Metoda Dominika Trčku.

V gréckokatolíckej cirkvi sa užíva na oltároch tzv. Antimenzion.
Antimenzion - znamená doslova "namiesto stola-oltára", je to štvorcové plátno, vlnené alebo hodvábne, v ktorom sú našité ostatky svätých mučeníkov, svätcov alebo blahoslavených a na ktorom je zobrazené položenie Ježiša Krista do hrobu.

Aký ma význam?
Už v dobe prenasledovania kresťanov, má svoj pôvod, kedy jeho používanie bolo nutnosťou. Prví kresťania totiž slávili sv.liturgie na hroboch mučeníkov.

Pohania a heretici často útočili na kresťanov a na ich chrámy, aby ich ničili, plienili. Na to, aby sa chránili ostatky svätých pred zneuctením, boli zavinuté do posvätného plátna, antimenzionu.

Takto potom kresťania, kedže nemohli slúžiť v chrámoch, si sprítomňovali oltár prostredníctvom - antimenzionu - ktorý vlastne bol náhradou oltára pre slávenie sv.liturgii na ktoromkoľvek mieste.

Tuto pradávnu tradíciu prvých kresťanov si zachovala gréckokatolícka cirkev až do dnes.

Preto aj v súčasnosti sa zhotovujú antimenziony na túto historickú pamiatku prvo-kresťanskej cirkvi a so všetkou úctou sa uchovávajú na oltároch gréckokatolíckych chrámov po celom svete.

Antimenzion - je znamením dovolenia a požehnania biskupa ku konaniu posvätných úkonov v určitom chráme. Svätí ho biskup na Veľký štvrtok, vkladá doň ostatky svätých alebo blahoslavených, čo potvrdzuje svojím podpisom, dátumom a pečaťou.

Z úprimného srdca ďakujeme Vladykovi Milanovi za tento dar a vyprosujeme mu hojné Božie požehnanie, o.Juraj.

Na mnohaja i blahaja lita, Vladyko!

07.07.2017

Kurátori a dobrovoľníci v mníchovskej cerkvi pripravili nový koberec

Skrášľujeme - obnovujeme - všetko pre dôstojne slávenie a zvelebovanie nášho Nebeského Otca Ježiša Krista.

Vďaka patrí našim kurátorom /J.Rešetár, M.Knapík/ a tiež dobrovoľníkom /J.Rohaľ, M.Potucký a ďalší/ za ochotu a čas, že ukladali a pripravovali nový koberec, ktorý bude slávnostne natiahnutý v chráme prvý krát v nedeľu 9.7.2017 na odpustovej slávnosti gréckokatolíkov v Mníchove.

Nakoľko v chráme sv. Mikuláša /mestská časť Gasteig/ je síce historická ale už svojou dobou dosť opotrebovaná dlažba, z iniciatívy o. Juraja sa zakúpil do svätyni a lode chrámu nový koberec, ktorý bude do budúcna dôstojne škrašľovať liturgický priestor.

Aj náš Nebeský Otec, ktorý je k nám stále nekonečne milosrdný, si aspoň takouto malou našou skromnou "okrasnou odrobinkou" zaslúži svoje dôstojné zvelebovanie vo svojom Dome, kde neustále prebýva a sa s nami stretáva!

Na mnohaja i blahaja lita!

22.06.2017

Dňa 22.06.2017 sa o. Juraj zúčastnil na výlete zamestnancov mníchovského arcibiskupstva

Zástupcovia ukrajinskej, rumunskej a slovenskej gréckokatolíckej cirkvi na zamestnaneckom výlete.

28.05.2017

27. Stretnutie rodín, detí a mládeže v Mníchove

21.05.2017

Dar pre gréckokatolíkov v Mníchove

Vďaka dobrovoľníkom a ich úsiliu /p.C.Šipuľovi, J.Rohaľovi/ a o.Jurajovi, ktorý inicioval získanie a zariadenie átria pre našich veriacich pri chráme sv. Mikuláša, vedúci reštaurácie /Weltwirtschaft/ na Schwanthalerstr. v Mníchove, kde sa stretávajú hlavne Slováci, Češi, Poliaci, daroval 3 garnitúry - súpravy záhradného nábytku pre gréckokatolícke spoločenstvo.

Toto zariadenie bude hlavne v letnom období slúžiť pre stretávanie sa a rôzne kultúrne, či spoločenské aktivity našich veriacich v blízkosti chrámu.

Skutočne srdečná vďaka za takúto štedrosť...

Nech P.Boh odmení všetkých takýchto darcov svojim požehnaním.

Na mnohaja i blahaja lita!

23.04.2017

V nedeľu Božieho milosrdenstva sme prosili za odpustenie našich hriechov

Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i Božstvo Tvojho najmilšieho syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Práve touto modlitbou o.Juraj v nedeľu 23.4.2017 ukončil svoju homíliu, ktorú venoval významu dnešnej nedele Božieho milosrdenstva.

V r. 1931 povedal Pán Ježiš sestre Faustíne Kowalskej: "Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva".

Sám Ježiš o ňom hovorí:
"Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov.

V ten deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelský.

Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil v prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva".

Sv. Otec Ján Pavol II. ustanovil tento sviatok dňa 30. apríla 2000, v deň, keď vyhlásil blahoslavenú sestru Faustínu za svätú. Od tejto chvíle sa sviatok Božieho milosrdenstva slávi vždy v prvú nedeľu po Pasche-Veľkej noci. Tento sviatok je dňom veľkých milostí pre všetkých ľudí.

Vážnosť týchto Ježišových slov sme si pripomenili a úctili tiež práve dnes, keď po sv.liturgii sme aj v našom chráme prvý krát privítali ikonu Božieho milosrdenstva, ktorú zároveň o.Juraj posvätil.

Potom nasledovala spoločná modlitba sv.Ruženca - Korunky, ktorá bola ukončená liturgickým požehnaním.

Tešíme sa, že od dnes táto ikona Božieho Milosrdenstva bude mať trvalé miesto aj medzi nami v našom chráme.

16.04.2017

Christos Voskrese! - Veľkonočné sviatky 2017

Christos voskrese! Voistinu Voskrese!

Tieto nádherne cirkevné pozdravy sa ozývali v nedeľu od rána aj v Mníchove, keď na Svätú a veľkú nedeľu Paschy – Svetlé Kristovo Vzkriesenie sme slávili Utiereň vzkriesenia.

Po prenesení plaščanice z hrobu na oltár a po liturgickom sprievode okolo chrámu so sviecami v rukách, sme prežívali duchovnú radosť a pripomenuli si Kristovo Vzkriesenie.

Christos Vokrese iz mertvych...sa ozývalo pred vchodovými dverami chrámu, čo s prekvapením sledovalo aj niekoľko nemeckých zvedavcov. Aj tu v Mníchove sme duchovne demonštrovali, akú veľkú radosť dokáže prežiť ten, kto verí v Ježišovo vzkriesenie.

Christos Vokrese iz mertvych...sa ozývalo počas slávenia Utierne Vzkriesenia a bude sa teraz opakovať 40 dní počas celého veľkonočného obdobia.

Po skončení Utierne Vzkriesenia o.Juraj slávil Božskú liturgiu, kde v homílii poukázal na zázračnu silu Ježišovho vzkriesenia pre veriaceho človeka v tak náročnej dobe.

Po sv.liturgii požehnal, posvätil veľkonočné pokrmy a všetkým zaželal požehnané sviatky Paschy-Kristovho Vzkriesenia.

Veriaci, ktorí boli nielen z Mníchova, ale aj z okolitých miest, odchádzali domov skutočne duchovne povzbudení sviatkami Vzkriesenia nášho Pána J.Krista.

14.04.2017

Slávenie Veľkého Piatku

Aj gréckokatolíci v Mníchove si dnes liturgicky pripomenuli a slávili udalosti Veľkého piatku.

Krátko po 15.00 hod. v chráme St.Nikolai am Gasteig o.Juraj spolu so svojimi veriacimi slávili liturgicky obrad Veľkej večierne (Večerné chvály).

Pri konci Veľkej večierni kňaz berie Plaščanicu na seba a to tak, že na svojej hlave resp. pleciach ju drží obidvoma rukami a druhý jej koniec pridržiavajú dvaja so sviečkami v rukách. Nasleduje obchod-procesia so všetkými ľuďmi okolo chrámu, pričom spievaju tropár Veľ.piatku: Ctihodný Jozef...Blahoobraznyj Josif...

Po procesii o.Juraj uložil Plaščanicu v cerkvi do osobitného vopred pripraveného symbolického Ježišovho hrobu k verejnej úcte a poklone. Na konci tejto Veľ.večierne ako je zvykom, všetci na kolenách sme pristupovali k „Ježišovmu hrobu“ - k Plaščanici a nábožne sme ju bozkávali. Vzdávali sme úctu mŕtvemu Telu nášho Pána Ježiša Krista.

Plaščanica zostáva vystavená k duchovnej úcte až do 3.dňa, do nedele, kedy skoro ráno okolo 4.hod. sa koná Voskresna Utreňa - Utiereń Vzkriesenia (Ranné chvály Vzkriesenia), kedy ju kňaz prenesie do svätyne a položí na prestol /oltár/.

Plaščanica zostáva na oltári 40 dní, až do oddania sviatku Paschy, teda do cirkevného zakončenia Veľkej Noci na znak toho, že J.Kristus po svojom vzkriesení ešte 40 dní prebýval na zemi.

V dnešný sviatok Veľkého Piatku sme prežívali duchovnú radosť, nakoľko sme sa aspoň na chvíľu spojili s Ježišom a tak spolu s Ním prežívali Jeho smrť.

02.04.2017

Gréckokatolíci v Mníchove majú oddnes novú Plaščanicu

Nevšednú udalosť prežívali aj gréckokatolíci v Mníchove, keď v 5.nedeľu Veľ.pôstu, 02.04.2017 po sv.liturgii o. Juraj posvätil pre miestnu cirkev novú Plaščanicu.

Gréckokatolícka cirkev vo svete užíva počas liturgických obradov Veľkého Piatku tzv. Plaščanicu (gr.Epitafio, zn.Boží hrob), ktorá obrazne symbolizuje plachtu resp. plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď bolo uložené do hrobu.

Plaščanica - je obdĺžnikové plátno, ktoré zobrazuje buď mŕtve telo Ježiša Krista, alebo môže znázorňovať aj celú scénu uloženia tela Ježiša Krista do hrobu, t.z. je zobrazená aj Panna Mária, Jozef z Arimatei a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista. Dookola po krajoch Plaščanice je napísaný tropár Veľkého piatku Ctihodný Jozef... (Blahobraznyj Josif...).

V prvých storočiach si kresťania v Jeruzaleme najprv uctievali na Veľký Piatok Drevo Kríža, ktoré začiatkom 4. stor. objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína.

Neskôr východná cirkev (16.storočie) zaviedla liturgický zvyk ukladania Plaščanice do hrobu.

Nakoniec sa tento zvyk udomácnil a od 17.storočia prijali Východné cirkvi obrad ukladania Plaščanice do hrobu, čo symbolizuje Ježišov pohreb.

Preto počas liturgických obradov na Veľký Piatok prejavujeme Plaščanici osobitnú úctu.

Aj my gréckokatolíci v Mníchove sa tešíme, že sme sa dočkali ďalšieho nového liturgického predmetu - skvôstu, ktorý bude oddnes zdobiť aj náš chrám.

Na mnohaja i blahaja lita!

18-19.03.2017

Duchovná obnova vo Veľkom pôste

26. Stretnutie rodín, detí a mládeže

19.03.2017

Gréckokatolíci v Mníchove založili spevácku skupinu Veličaj/Zvelebuj

S radosťou oznamujeme, že gréckokatolícke spoločenstvo sv. Cyrila a Metoda v Mníchove obohatilo svoju duchovnú činnosť založením cirkevnej speváckej skupiny Veličaj/Zvelebuj.

Už z jej názvu vyplýva, že je to práve cirkevná hudba a spev, ktorý chváli, oslavuje a zvelebuje majestát nášho Boha, Stvoriteľa.

"Všetko čo dýcha, nech chváli Pána. Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. Tebe, Bože, patrí pieseň."/Ž150/

Svoju predpremiéru mala skupina na vystúpení počas duchovnej obnovy 19. marca 2017 v chráme sv. Mikuláša v Mníchove.

Vedúcimi zakladateľmi speváckej skupiny sú pani Viktória Vittorino-Bodnárová a Róbert Sztacho.

Skupina pozostáva ako z dospelých, tak aj z mladých členov: Bianka Bujňáková, Laura a Sofia Baraggatto (Kaščákove), Viktória Krjaková a Anička Sztachová.

Veríme, že ďalších členov bude pribúdať.

Svoju hlavnú premiéru bude mať 09.07.2017 v chráme sv. Mikuláša /Gasteig/ na svojom vystúpení na našej odpustovej slávnosti.

Spevácka skupina svojimi vystúpeniami bude duchovne obohacovať naše cirkevné, liturgické, kultúrne a spoločenské podujatia.

Ďakujeme všemohúcemu P.Bohu, že nám doprial po vypočutých modlitbách založiť aj pre našich gréckokatolíkov spevácku hudobnú skupinu.

"Zvelebuj moja duša Pána.....
Chváľte Pána v jeho svätyni,*
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Chváľte ho zvukom poľnice,*
chváľte ho harfou a citarou.
Chváľte ho bubnom a tancom,*
chváľte ho lýrou a flautou.
Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána."/Ž150/

o.Juraj

27.02.2017

Veľký pôst - Štyridsiatnica

V pondelok 27.02.2017 sa v gréckokatolíckej cirkvi (podľa pradávnej tradície stále o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov) začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou, ktorá sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.

Podľa pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi je stále prvý deň Veľkého pôstu, t.j. v pondelok (27.02.2017) a vo Veľký piatok (14.04.2017) prísny strohý pôst, a to zdržanlivosť od mäsa a mliečnych pokrmov.

Tiež každú stredu a piatok počas celého Veľkého pôstu(Štyridsiatnice) máme zachovať pôst, a to zdržanlivosť od mäsa.

História Veľkého pôstu (Štyridsiatnice) siaha už do doby apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť. V tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny - veľkonočný pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva alebo aj dlhšie. Od 4. storočia sú už jasné svedectvá o 40-dňovom Veľkom pôste.

Preto aj my kresťania, pripomínajúc si neustále Kristovo utrpenie a smrť, máme celé obdobie Veľkého pôstu využiť na svoje vnútorné, duchovné očisťovanie a činiť pokánie.

Duchovný pôst je zameraný na modlitebný a kajúci charakter. Spočíva v zdržanlivosti a v odstránení vášnivých skutkov a myšlienok, nerestí, či pokušení.

Cieľom duchovného pôstu je, aby sme smerovali k duchovnému posväcovaniu, sebaovládaniu a zachovávaniu morálnych princípov podľa učenia cirkvi.

11.02.2017

Druhý fašiangový ples v Mníchove

25. Stretnutie rodín, detí a mládeže

02.02.2017

Sviatok Stretnutie Pána - Stritenije Hospodne

Udalosť, keď Mária priviedla Ježiša 40 dní po jeho narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätila Bohu Otcovi, si pripomenú kresťania v sobotu 2. februára na sviatok Obetovanie Pána, ľudovo nazývaný Hromnice.

V katolíckych kostoloch sa v tento deň koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Keďže v katolíckej cirkvi je 2. február aj Dňom zasväteného života, konajú sa v tento sviatok stretnutia biskupov s rehoľníkmi, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach.

V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Súčasťou obradov v kostoloch je rovnako požehnávanie sviec.

Evanjelici si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa na Hromnice konajú služby Božie. Sviatok Obetovania Pána bol v Jeruzaleme známy už v 4. storočí a od 10. storočia sa týmto mariánskym sviatkom končilo obdobie Vianoc. Pôvod tohto sviatku súvisí so zákonom Izraelitov, podľa ktorého žena na 40. deň po narodení syna (alebo na 70. deň po narodení dcéry) bola povinná ísť do chrámu a podrobiť sa očisťovacej pobožnosti. Tento sviatok sa preto nazýva aj Očisťovanie Panny Márie. Liturgia svetla, ktorého symbolom sú sviece, sa vzťahuje na Krista – svetlo sveta.

Slávnosť požehnávania sviec na Hromnice má dávnu tradíciu. Ľudia zapaľovali požehnané sviece a modlili sa pri nich v ťažkých situáciách, pri prírodných katastrofách, búrkach, krupobití, od čoho pochádza názov Hromnice. Býva tiež zvykom zapaľovať hromničnú sviecu pri umierajúcich, aby v pokoji prešli do večnosti. Používanie požehnanej sviečky pri modlitbe je pre veriacich symbolom prítomnosti Ježiša Krista.

Homília Svätého Otca Františka v plnom znení:

Sviatok Obetovania Ježiša v chráme sa nazýva aj sviatkom stretnutia. V úvode liturgie sa hovorí, že Ježiš ide v ústrety svojmu ľudu. Je to stretnutie medzi Ježišom a jeho ľudom. Keď Mária a Jozef priniesli dieťa Ježiša do Jeruzalemského chrámu, udialo sa prvé stretnutie Ježiša s jeho ľudom, ktorý predstavovali dvaja starci: Simeon a Anna.
Bolo to aj stretnutie v rámci dejín národa, stretnutia medzi mladými a starými: mladí boli Mária a Jozef so svojím novorodeným; starými boli Simeon a Anna, dve osobnosti, ktoré sa neustále zdržiavali v chráme.

Všimnime si, čo o nich hovorí evanjelista Lukáš, ako ich opisuje. O Panne Márii a svätom Jozefovi štyri krát opakuje, že chceli vykonať to, čo predpisoval Pánov zákon (porov. Lk 2, 22. 23. 24. 27). Možno tu takmer hmatateľne vidieť, že Ježišovi rodičia mali radosť zo zachovávania Božích príkazov, radosť kráčať podľa Pánovho Zákona! Sú to dvaja novomanželia, majú práve narodené dieťa a sú celí nadchnutí túžbou plniť všetko, čo je predpísané. Nie je to z vonkajších dôvodov, aby mali dobrý pocit, že je všetko na poriadku, nie! Je to silná, hlboká túžba, plná radosti. Je to presne to, čo hovorí žalm: Mám radosť kráčať cestou tvojich príkazov …. Tvoj zákon je mojou potechou (porov. Ž 119, 14. 77).

Čo hovorí sv. Lukáš o starcoch? Podčiarkuje opakovane, že boli vedení Duchom Svätým. O Simeonovi tvrdí, že bol mužom spravodlivým a zbožným, ktorý očakával potechu Izraela, a že, „Duch Svätý bol na ňom“ (2, 25), hovorí, že „Duch Svätý mu vyjavil“, že prv než zomrie, uvidí Krista, Mesiáša (v. 26) a napokon, že prišiel do chrámu „z vnuknutia Ducha Svätého“ (v. 27). O Anne potom hovorí, že bola „prorokyňou“ (v. 36), teda inšpirovaná Bohom a že sa stále zdržiavala v chráme a „slúžila Bohu pôstom a modlitbami“ (v. 37). Ako vidíme, títo dvaja starci sú plní života! Sú plní života, lebo sú podnecovaní Duchom Svätým, otvorení pre jeho pôsobenie, citliví na jeho výzvy…

A tu nastáva stretnutie Svätej Rodiny s týmito dvomi predstaviteľmi svätého Božieho ľudu. Stredobodom je tu Ježiš. Je to on, ktorý dáva všetko do pohybu, ktorý priťahuje jedných aj druhých do chrámu, ktorý je domom jeho Otca.

Je to stretnutie medzi mladými, plnými radosti zo zachovávania Pánovho Zákona a starcami, plnými radosti z pôsobenia Ducha Svätého. Je to osobitné stretnutie medzi vernosťou v zachovávaní a proroctvom, kde mladí sú tí, čo zachovávajú a starí sú prorockí! V skutočnosti, ak sa dobre zamyslíme, zachovávanie Zákona podnecuje ten istý Duch Svätý a proroctvo sa zas hýbe cestou, vyznačenou Zákonom. Veď kto je viac plný Ducha Svätého, ako Mária?! Kto je otvorenejší jeho pôsobeniu, ako ona?

Vo svetle tejto evanjeliovej scény sa aj na zasvätený život pozeráme ako na stretnutie s Kristom: je to On, čo k nám prichádza, nesený Máriou a Jozefom a sme to my, čo kráčame k Nemu, vedení Duchom Svätým. Avšak uprostred je On. On všetkým hýbe, on nás priťahuje do chrámu, do Cirkvi, kde ho môžeme stretnúť, spoznať, prijať, objať.

Ježiš nám prichádza v ústrety v Cirkvi prostredníctvom zakladateľskej charizmy inštitútu: je krásne takto myslieť na naše povolanie! Naše stretnutie s Kristom nadobudlo svoju podobu v Cirkvi prostredníctvom charizmy niektorého jej svedka. Toto v nás vždy vzbudzuje údiv a podnecuje vzdávať vďaky.

A v zasvätenom živote sa tiež žije aj stretnutie s mladými a starými, medzi zachovávaním a proroctvom. Nepozerajme sa na to ako na dve protichodné skutočnosti! Skôr dovoľme, aby Duch Svätý oživoval obidve, znamením čoho je radosť: radosť zo zachovávania, z kráčania podľa životnej regule; ale aj radosť, že sme vedení Duchom, nie strohí a uzavretí, ale vždy otvorení hlasu Boha, ktorý hovorí, ktorý otvára, ktorý vedie, ktorý nás pozýva kráčať smerom k horizontu.

Je správne, keď starí odovzdávajú múdrosť mladým a je pre mladých dobré, ak príjmu toto dedičstvo skúsenosti a múdrosti, aby ho niesli ďalej, nie aby si ho odložili do nejakej obálky, ale aby ho niesli ďalej v ústrety výzvam, ktoré nám život prináša, niesli ho ďalej pre dobro svojich rehoľných rodín a celej Cirkvi.

Milosť tohto tajomstva, tajomstvo stretnutia nech nás osvecuje a posilňuje na našej ceste. Amen.

(text prevzatý zo stránok - www.zasvatenyzivot.sk;www.hlavnespravy.sk)

06.01.2017

Bohozjavenie Ježiša Krista - Bohojavlenije Isusa Christa

Sviatok Zjavenia Pána /Troch kráľov/, ktorý je jedným z najstarších kresťanských sviatkov, slávia dnes veriaci po celom svete. Pripomínajú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho Syna všetkým národom.

V katolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom, v chrámoch sa konajú slávnostné sv. liturgie. Ústrednou témou tohto sviatku je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary – zlato, kadidlo a myrhu.

Troch kráľov / mudrcov z Východu – Gašpara, Melichara a Baltazára, vedie k malému Ježiškovi svetlo betlehemskej hviezdy. Podľa tradície,

kráľ Herodes, keď počul o narodení dieťaťa, rozrušil sa a preľakol. Tajne si dal zavolať mudrcov a povedal im, aby sa dôkladne povypytovali na dieťa a keď ho nájdu, aby mu to oznámili. Tí však vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, a inou cestou sa vrátili domov.

Traja mudrci z Východu tradične bývajú zobrazovaní v betlehemoch a sú tiež témou vianočných a trojkráľových hier.

Už na vigiliu, alebo v deň tohto sviatku sa tradične posväcuje voda a tradične sa koná aj tzv. koleda, pri ktorej kňazi požehnávajú príbytky.

Aj gréckokatolíci v Mníchove si s veľkou úctou pripomenuli v tento sviatok krst Ježiša v Jordáne a po sv. liturgii nasledovalo "Veľké svätenie vody" a myrovanie.