Istotne ste si všimli, že cyrilo-metodské podujatia majú v našej spoločnosti veľkú publicitu. Hlásia sa k nim politici, historici, kultúrni pracovníci i všetky kresťanské cirkvi. To je fakt, ktorý je dnes zrejmý z väčšiny televíznych programov. Pre nás však zostáva otázka: A čo my, gréckokatolíci? Lebo stále sa nám zdá, akoby nám ich chceli všetci ostatní ukradnúť a privlastniť si ich. To však bude záležať od nás, či celospoločenskú aktivitu dokážeme strhnúť na našu stranu. Treba nám o vierozvestoch vedieť tie najpodstatnejšie skutočnosti a potom nám bude zrejmé, prečo práve oni sú patróni našej eparchie. 

Boli to veriaci ľudia a kňazi, čo je jasným argumentom proti tým, ktorí by z nich chceli urobiť len kultúrnych pracovníkov, ktorí Slovanom doniesli písmo a kultúru. Boli to ľudia z dnešného gréckeho Solúna – teda obradovo nám gréckokatolíkom blízki, lebo vyrastali v rovnakom obrade a slúžili tú istú liturgiu, akú máme my. Takto sa modlili, takto boli myšlienkovo i obradovo formovaní ako my. Boli to kňazi zjednotení s Rímom, rovnako ako Gréckokatolícka cirkev, lebo svoje liturgické knihy neniesli potvrdiť ani do Konštantínopolu, ani do Moskvy, či Grécka, z ktorého pochádzali, ale k pápežovi Hadriánovi II. čím jasne dali najavo katolícku vieru v byzantskom obrade.