Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove


Sviatok Stretnutie Pána – Stritenije Hospodne - 02.02.2017

Obetovanie Pána ako Sviatok Stretnutia

Udalosť, keď Mária priviedla Ježiša 40 dní po jeho narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätila Bohu Otcovi, si pripomenú kresťania v sobotu 2. februára na sviatok Obetovanie Pána, ľudovo nazývaný Hromnice.

V katolíckych kostoloch sa v tento deň koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Keďže v katolíckej cirkvi je 2. február aj Dňom zasväteného života, konajú sa v tento sviatok stretnutia biskupov s rehoľníkmi, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach.

V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Súčasťou obradov v kostoloch je rovnako požehnávanie sviec.

Evanjelici si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa na Hromnice konajú služby Božie. Sviatok Obetovania Pána bol v Jeruzaleme známy už v 4. storočí a od 10. storočia sa týmto mariánskym sviatkom končilo obdobie Vianoc. Pôvod tohto sviatku súvisí so zákonom Izraelitov, podľa ktorého žena na 40. deň po narodení syna (alebo na 70. deň po narodení dcéry) bola povinná ísť do chrámu a podrobiť sa očisťovacej pobožnosti. Tento sviatok sa preto nazýva aj Očisťovanie Panny Márie. Liturgia svetla, ktorého symbolom sú sviece, sa vzťahuje na Krista – svetlo sveta.

Slávnosť požehnávania sviec na Hromnice má dávnu tradíciu. Ľudia zapaľovali požehnané sviece a modlili sa pri nich v ťažkých situáciách, pri prírodných katastrofách, búrkach, krupobití, od čoho pochádza názov Hromnice. Býva tiež zvykom zapaľovať hromničnú sviecu pri umierajúcich, aby v pokoji prešli do večnosti. Používanie požehnanej sviečky pri modlitbe je pre veriacich symbolom prítomnosti Ježiša Krista.

Homília Svätého Otca Františka v plnom znení:

Sviatok Obetovania Ježiša v chráme sa nazýva aj sviatkom stretnutia. V úvode liturgie sa hovorí, že Ježiš ide v ústrety svojmu ľudu. Je to stretnutie medzi Ježišom a jeho ľudom. Keď Mária a Jozef priniesli dieťa Ježiša do Jeruzalemského chrámu, udialo sa prvé stretnutie Ježiša s jeho ľudom, ktorý predstavovali dvaja starci: Simeon a Anna.
Bolo to aj stretnutie v rámci dejín národa, stretnutia medzi mladými a starými: mladí boli Mária a Jozef so svojím novorodeným; starými boli Simeon a Anna, dve osobnosti, ktoré sa neustále zdržiavali v chráme.

Všimnime si, čo o nich hovorí evanjelista Lukáš, ako ich opisuje. O Panne Márii a svätom Jozefovi štyri krát opakuje, že chceli vykonať to, čo predpisoval Pánov zákon (porov. Lk 2, 22. 23. 24. 27). Možno tu takmer hmatateľne vidieť, že Ježišovi rodičia mali radosť zo zachovávania Božích príkazov, radosť kráčať podľa Pánovho Zákona! Sú to dvaja novomanželia, majú práve narodené dieťa a sú celí nadchnutí túžbou plniť všetko, čo je predpísané. Nie je to z vonkajších dôvodov, aby mali dobrý pocit, že je všetko na poriadku, nie! Je to silná, hlboká túžba, plná radosti. Je to presne to, čo hovorí žalm: Mám radosť kráčať cestou tvojich príkazov …. Tvoj zákon je mojou potechou (porov. Ž 119, 14. 77).

Čo hovorí sv. Lukáš o starcoch? Podčiarkuje opakovane, že boli vedení Duchom Svätým. O Simeonovi tvrdí, že bol mužom spravodlivým a zbožným, ktorý očakával potechu Izraela, a že, „Duch Svätý bol na ňom“ (2, 25), hovorí, že „Duch Svätý mu vyjavil“, že prv než zomrie, uvidí Krista, Mesiáša (v. 26) a napokon, že prišiel do chrámu „z vnuknutia Ducha Svätého“ (v. 27). O Anne potom hovorí, že bola „prorokyňou“ (v. 36), teda inšpirovaná Bohom a že sa stále zdržiavala v chráme a „slúžila Bohu pôstom a modlitbami“ (v. 37). Ako vidíme, títo dvaja starci sú plní života! Sú plní života, lebo sú podnecovaní Duchom Svätým, otvorení pre jeho pôsobenie, citliví na jeho výzvy…

A tu nastáva stretnutie Svätej Rodiny s týmito dvomi predstaviteľmi svätého Božieho ľudu. Stredobodom je tu Ježiš. Je to on, ktorý dáva všetko do pohybu, ktorý priťahuje jedných aj druhých do chrámu, ktorý je domom jeho Otca.

Je to stretnutie medzi mladými, plnými radosti zo zachovávania Pánovho Zákona a starcami, plnými radosti z pôsobenia Ducha Svätého. Je to osobitné stretnutie medzi vernosťou v zachovávaní a proroctvom, kde mladí sú tí, čo zachovávajú a starí sú prorockí! V skutočnosti, ak sa dobre zamyslíme, zachovávanie Zákona podnecuje ten istý Duch Svätý a proroctvo sa zas hýbe cestou, vyznačenou Zákonom. Veď kto je viac plný Ducha Svätého, ako Mária?! Kto je otvorenejší jeho pôsobeniu, ako ona?

Vo svetle tejto evanjeliovej scény sa aj na zasvätený život pozeráme ako na stretnutie s Kristom: je to On, čo k nám prichádza, nesený Máriou a Jozefom a sme to my, čo kráčame k Nemu, vedení Duchom Svätým. Avšak uprostred je On. On všetkým hýbe, on nás priťahuje do chrámu, do Cirkvi, kde ho môžeme stretnúť, spoznať, prijať, objať.

Ježiš nám prichádza v ústrety v Cirkvi prostredníctvom zakladateľskej charizmy inštitútu: je krásne takto myslieť na naše povolanie! Naše stretnutie s Kristom nadobudlo svoju podobu v Cirkvi prostredníctvom charizmy niektorého jej svedka. Toto v nás vždy vzbudzuje údiv a podnecuje vzdávať vďaky.

A v zasvätenom živote sa tiež žije aj stretnutie s mladými a starými, medzi zachovávaním a proroctvom. Nepozerajme sa na to ako na dve protichodné skutočnosti! Skôr dovoľme, aby Duch Svätý oživoval obidve, znamením čoho je radosť: radosť zo zachovávania, z kráčania podľa životnej regule; ale aj radosť, že sme vedení Duchom, nie strohí a uzavretí, ale vždy otvorení hlasu Boha, ktorý hovorí, ktorý otvára, ktorý vedie, ktorý nás pozýva kráčať smerom k horizontu.

Je správne, keď starí odovzdávajú múdrosť mladým a je pre mladých dobré, ak príjmu toto dedičstvo skúsenosti a múdrosti, aby ho niesli ďalej, nie aby si ho odložili do nejakej obálky, ale aby ho niesli ďalej v ústrety výzvam, ktoré nám život prináša, niesli ho ďalej pre dobro svojich rehoľných rodín a celej Cirkvi.

Milosť tohto tajomstva, tajomstvo stretnutia nech nás osvecuje a posilňuje na našej ceste. Amen.

(text prevzatý zo stránok - www.zasvatenyzivot.sk;www.hlavnespravy.sk)

«Návrat do správ»



© Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove, 2018.

Coded by Ing. Marián Čonka