Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove


Slovenská republika predsedá Rade EU

4. júl 2016,
v bratislavskej Katedrále svätého Martina sa dnes popoludní uskutočnila ekumenická bohoslužba, pri ktorej sa predstavitelia kresťanských cirkví spoločne modlili za slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Bohoslužbu viedol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Spolu s ním sa na modlitbách zúčastnili generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví Miloš Klátik, generálny vikár Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba, kancelár Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi Ladislav Bilý, zástupca biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi Ján Semjan, predseda Rady Cirkvi Bratskej Štefan Evin, predseda rady Bratskej jednoty baptistov Ján Szöllös a biskup Cirkvi Československej husitskej Ján Hradil. Približne hodinová bohoslužba sa konala za účasti viacerých predstaviteľov politického a kultúrneho života na Slovensku ako aj členov diplomatického zboru pôsobiacich na zahraničných zastupiteľstvách v Slovenskej republike. V jej priebehu zazneli tri kľúčové príhovory, ktoré prinášame v plnom znení.

Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, predseda KBS:

Milí priatelia,

spojila nás modlitba za Európsku úniu a za slovenské predsedníctvo v Rade EU, ktoré práve začalo. Sme súčasťou únie, teda snahy o jednotu mnohých národov. Za túto snahu sme vďační a vyjadrujeme jej podporu. Sme však aj svedkami toho, že európska jednota je krehká a jej udržanie ťažké - niekedy priam nad ľudské sily. Aj preto sme sa zišli, aby sme prosili o Božiu pomoc a požehnanie.

Celok je viac, než jedna časť, pripomína pápež František, a jednota prevyšuje konflikt (porov. apoštolská exhortácia Evangelii Gaudium, č. 222-237). Udržať ľudí pohromade je oveľa náročnejšie, než ich rozdeliť - a dvojnásobne to platí o civilizácii preniknutej individualizmom. Tam, kde má každý svoj názor, svoj uhol pohľadu a svoju pravdu, sa veľmi ťažko napreduje spoločne. Jednotu preto treba neustále obnovovať: jej udržiavanie je vznešenou, aj keď veľmi zložitou úlohou.

Keď sa pozrieme na súčasný stav Únie, môžeme si vzhľadom na naše uvažovanie všimnúť dve protichodné skutočnosti. Na jednej strane sa mnoho priestoru venuje individuálnym požiadavkám a hľadajú sa spôsoby ako vyhovieť najrozličnejším záujmom. Na dosiahnutie zhody sa potom zvykne využívať kompromis: každý sa niečoho zriekne, aby mohol niečo iné dostať. Avšak následne, keď sa stanoví podoba daného kompromisu, prichádza na rad úplne opačná tendencia: od všetkých sa čaká, že rozhodnutie prijmú a bez výhrad sa mu prispôsobia.

Vzniká tak dojem, že jednota je výsledkom akejsi rovnováhy medzi množstvom individuálnych požiadaviek na jednej a hromadou zjednocujúcich predpisov na druhej strane. A teda, čím väčšiemu počtu ľudí sa má vyhovieť, tým viac noriem treba ustanoviť. Neustále prikladanie závaží na jednu i druhú stranu, a najmä vzďaľovanie sa od stredovej osi však rovnováhu komplikujú.

Vážny problém nastáva, keď sa chce zasahovať aj do samotnej stredovej osi, okolo ktorej sa rovnováha vytvára. Za túto os medziľudských i medzinárodných vzťahov možno pokladať našu ľudskú prirodzenosť. Keďže synonymom spoločného dobra sa pre mnohých stal kompromis, pokúšajú sa ho využívať aj na tomto mieste. Avšak, ako píše emeritný pápež Benedikt, "ak kompromis môže vytvoriť legitímnu rovnováhu medzi rôznymi záujmami, stáva sa spoločným zlom, keď sa týka dohovorov nerešpektujúcich ľudskú prirodzenosť."

Stredovú os našich vzťahov je nebezpečné ľubovoľne meniť a presúvať podľa toho, čo sa v danej chvíli javí ako výhodné. "Spoločnosť vybudovaná bez rešpektu voči skutočnej dôstojnosti ľudskej osoby, spoločnosť, ktorá nepamätá na to, že každý človek bol stvorený na Boží obraz, napokon nebude na osoh nikomu," pripomína Benedikt XVI. (porov. Príhovor účastníkom konferencie organizovanej na podnet COMECE, 24. marca 2007).

Robenie kompromisov v oblasti základných ľudských hodnôt dnes niektorí predstavujú ako nevyhnutné alebo menšie zlo. Tento pragmatizmus dokonca nazývajú realistickým a rovnovážnym. V skutočnosti však k rovnováhe nevedie, a realite nezodpovedá. Jeho nanajvýš reálnym dôsledkom je len popretie všeobecne platných princípov, rastúci relativizmus a vytláčanie kresťanov z verejného priestoru.

Ak má Európska únia garantovať právny stav a šíriť univerzálne hodnoty, je potrebné, aby jej centrálnou osou zostala stabilná, trvalá ľudská prirodzenosť, z ktorej vyplývajú spoločné práva pre všetkých jednotlivcov, a aby sa táto os nestala predmetom ľubovoľných zásahov či obeťou kompromisov.

Európska civilizácia vybudovaná na základoch anticko-židovskej kultúry a na trvalých hodnotách evanjelia má opodstatnenú nádej na spoločnú, lepšiu budúcnosť. Treba jej pomôcť, aby si udržala rovnováhu jednoty - nie však presúvaním jej základnej osi, alebo vzďalovaním sa od nej na jednu, či druhú stranu. Práve naopak: priblížením sa k nemennej ľudskej prirodzenosti. Modelom pre dosiahnutie tejto jednoty, ako hovorí pápež František, nie je guľa bez rozdielov, ale skôr mnohosten predstavujúci spojenie všetkých súčastí - pri zachovaní vlastnej originality, do ktorej patrí tak kultúra ako aj náboženstvo.

Jednota národov, ktoré majú svoju originalitu, je možná, i keď jej uskutočnenie podľa všetkého presahuje ľudské sily. Máme nádej, že slovenské predsedníctvo bude v tomto smere pre Európu užitočným obohatením, že prispeje k posilneniu jednoty, a poukáže na spoločné hodnoty, ktoré presahujú materiálnu skutočnosť. V tejto nádeji predkladáme naše prosby Bohu za Slovensko i za celý európsky kontinent.

Miloš Klátik, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, predseda Ekumenickej rady cirkví v SR

Dôstojný brat arcibiskup, dôstojní bratia biskupi, predstavitelia kresťanských cirkví, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci NR SR, vážení členovia vlády SR, slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Chcem sa Vám prihovoriť na základe Božieho slova, ako je napísané v 33. žalme, 12. verši: Blahoslavený je národ, ktorého Bohom je Hospodin.

Žijeme v období, v ktorom sme svedkami významných výročí udalostí a osobností, dotýkajúcich sa a majúcich vplyv na život všetkých nás. Zároveň prežívame i také významné udalosti, ktoré tvoria medzníky v živote našej krajiny. Dnešné ekumenické služby Božie sa tiež konajú pri príležitosti významnej udalosti, pri príležitosti začiatku predsedníctva SR v Rade Európskej únie.

A aj kvôli tejto skutočnosti je potrebné, aby sme v tomto kontexte pamätali na zajtrajší sviatok kresťanských vierozvestcov: Konštantína a Metoda.

Aj napriek svojmu vysokému vzdelaniu to boli verní, pred Pánom pokorní a skromní svedkovia Ježiša Krista, ktorí sa obetovali v službe Bohu a tak aj v službe svojim blížnym. Našim predkom priniesli slovo Božie, Písmo sväté v im zrozumiteľnej reči. To bola udalosť prvoradého významu, pretože sa stala základom náboženského presvedčenia, ale tiež aj základom pre budovanie národnej kultúry.

Konštantín a Metod veľmi dobre vedeli, že ak sa má v osobnom aj v spoločenskom živote vytvoriť niečo trvalé, musí to byť postavené na základe večných Božích právd, pretože slovo Božie trvá naveky. Preto keď spomíname na Cyrila a Metoda musíme mať na pamäti to, že Božie slovo, tak ako ho máme v Biblii je nepostrádateľné. Bez toho by spomienka na vierozvestov ostala povrchná a skreslená.

Žijeme nielen pre prítomnosť, ale aj pre budúcnosť, čo znamená aj veľkú dávku zodpovednosti v našom rozhodovaní a konaní. A budúcnosť tiež rozhodne o tom, čo z našich hodnôt, ktorým sa venujeme v prítomnosti, má skutočnú cenu, a čo je bezcenné, alebo dokonca zlé a deštruktívne.

Písmo sväté nás učí rozlišovať medzi hodnotami, ktoré sú krátkodobé a ktoré sú trvalé. Aj na to priniesli Konštantín a Metod nášmu národu Písmo sväté v zrozumiteľnej reči, aby sme žili ako ľudia, ktorí majú pred sebou perspektívu, budúcnosť. – Z hľadiska Božieho slova i z hľadiska definitívnej budúcnosti. Pri všetkom, čo sa usilujeme v osobnom, cirkevnom, spoločenskom i národnom živote, by sme mali mať na pamäti otázku: ako sa to všetko javí v Božích očiach, ako sa nám to bude javiť v budúcnosti, ako my kresťania, napĺňame poslanie svedkov evanjelia Ježiša Krista.

Je veľa toho, čo nás spája, ale kresťanov predovšetkým spája to, že sme Božie deti, a tak sme bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi. Spája nás láska Ježiša Krista, láska, ktorá je dokonalá a nikdy neprestane.

Ako kresťania máme poslanie od Pána Boha a z toho vyplývajúce povinnosti a tiež zodpovednosť. Ako kresťania máme byť svetlom a soľou, teda viditeľní a určujúci kvalitu spoločenstva, v ktorom žijeme i v krajine, v ktorej žijeme.

Blahoslavený je národ, ktorého Bohom je Hospodin. Každý úprimný kresťan si určite praje aj to, aby slová tohto 33. žalmu (12.v) platili aj pre ten jeho národ, jeho krajinu. Modlime sa za to a zároveň konajme svoje poslanie! Neúnavne ponúkajme naše kresťanské hodnoty vonkajšiemu svetu, aby sa stali súčasťou morálky občianskej spoločnosti a základom pre štátnu legislatívu, ktorá by limitovala správanie sa celej spoločnosti. Cirkev tu nie je a nikdy nebola len sama pre seba. Musí byť otvorená, ale tiež jasne identifikovateľná, čo sa týka vieroučných zásad a jej smerovania.

V podmienkach náboženskej slobody sa pomerne ľahko dá povedať: som kresťan. No, oveľa ťažšie sa to dokazuje. Je toho dosť veľa, čo by nám v žiadnom prípade nemalo byť ľahostajné a kde má byť jasne viditeľný kresťanský postoj a konanie kresťana.

Má nám záležať na skutočnom poriadku, na skutočnom morálnom i etickom ozdravení spoločnosti. Vyžaduje si to, aby sme svoju vieru žili - v rodine, v cirkvi i všade, kde sa nachádzame, v zodpovednosti, v postavení, v ktorom sa nachádzame, v úlohách, ktoré nám z toho všetkého vyplývajú. Znamená to aj hľadať cesty ku pokoju, zmiereniu a konať skutočnú službu lásky.

Ku tomuto všetkému je potrebná sila a odvaha viery, múdrosť a rozvaha zhora – od nášho nebeského Otca, poznanie pravdy, ktorá vyslobodzuje, poslušnosť Božiemu slovu a Jeho vôli. Preto je skutočne blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin.

Igor Rintel, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR

Vzácni hostia, dámy a páni,

Bolo mi cťou prijať pozvanie Konferencie biskupov Slovenska, aby som ako predstaviteľ židovskej komunity na Slovensku vystúpil pri príležitosti preberania slovenského predsedníctva Európskej únie.

EÚ je v poslednej dobe častejšie terčom kritiky než predmetom chvály. Ozývajú sa donedávna nepredstaviteľné pojmy ako grexit, brexit, zánik Schengenu a podobne. Určite Únia poskytuje priestor na výčitky. Som ale presvedčený, že práve v tejto situácii je dôležité v prvom rade hľadať a rozvíjať to, čo je pozitívne, čo nás spája.

Dnes mnohým občanom aj politikom vadí samotná existencia EU. Jej zmysel zužujú na otázku ekonomicky výhodnej spolupráce členských štátov. Ale zmyslel EU nemožno redukovať na ekonomickú stránku, rovnako, ako zmysel náboženských príkazov sa nedá redukovať na ich pragmatickú stránku. V pozadí musí byť niečo, čo prekračuje horizont súčasnosti a prináša víziu budúcnosti.

Pozitívna vízia Európskej únie vedie k snahe o vybudovanie spoločenstva, ktoré poskytne miliónom obyvateľom Európy všestranný a hlavne harmonický rozvoj. Takáto Európa musí harmonicky spájať humanistické tradície s každodennosťou života.

Na druhej strane však treba zamedziť aj ignorovanie prirodzených požiadaviek členských štátov a európskych občanov, ale aj neprehľadné a drahé fungovanie Bruselskej byrokracie. Nemáme riešiť otázku, či viac alebo menej Európy. Podstatné je, aby občania cítili, že EU rieši to, čo oni považujú za svoje problémy. Aby sa ľudia, ako hrdí občania svojich štátov sa zároveň mohli cítiť ako rovnocenný občania Európskej Únie.

Nesmieme zabúdať, že naša Európa má svoje korene v dedičstve anticko-židovskej kultúry a v kresťanstve, ktoré zostali pevnými základmi našich spoločných hodnôt – morálky, slobody, demokracie a vlády práva.

Chcem zdôrazniť, že vstup do EÚ v roku 2004 patrí k najdôležitejším momentom našich moderných dejín. Hovorím to ako slovenský občan, aj ako reprezentant židovskej komunity. Len niekoľko rokov predtým nás ostnatý drôt oddeľoval od slobodného sveta. Zrazu sa stalo niečo, čo mnohí z nás dodnes považujú za zázrak. Zo dňa na deň drôty zmizli. Stali sme sa rovnocennou súčasťou toho, čo dovtedy bolo síce vzdialené len pár krokov, ale zároveň sa nachádzalo nesmierne ďaleko.

My, dnešná židovská komunita v Slovenskej republike chceme v spolupráci s našimi kresťanskými spoluobčanmi, vyjadriť podporu Vláde Slovenskej republiky pri realizácii slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Je to príležitosť predstaviť Slovensko ako modernú a tolerantnú krajinu, ktorá prešla rozsiahlou spoločenskou transformáciou. Je to príležitosť pre vládu Slovenskej republiky, aby sa veľmi aktívne podieľala na riešení krízy, v ktorej sa EÚ momentálne nachádza.

Veríme, že Slovensko ako predsednícka krajina urobí všetko pre to, aby pomohlo vyriešiť dané problémy.

(text prevzatý zo stránok tlačovej kancelárie konferencie biskupov slovenska (www.tkkbs.sk))

«Návrat do správ»



© Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove, 2018.

Coded by Ing. Marián Čonka