Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove


Spoločné vyhlásenie pápeža Františka a pravoslávneho patriarchu Kirilla aj o gréckokatolíkoch

Vatikán/Kuba – V piatok 12. februára sa na medzinárodnom letisku v Havane o 17. hodine miestneho uskutočnilo stretnutie pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom. Stretnutie sa konalo za zatvorenými dverami za pomoci dvoch tlmočníkov a trvalo dve hodiny. Výsledkom stretnutia je spoločné vyhlásenie, ktoré následne podpísali Svätý Otec František a Kirill, patriarcha Moskvy a celej Rusi.

Na záver stretnutia sa vzájomne predstavili obe delegácie, zo strany Svätej stolice s účasťou kardinála Kurta Kocha, predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, zo strany Moskovského patriarchátu bol po boku patriarchu metropolita Hilarion, zodpovedný za zahraničné vzťahy patriarchátu.

Čelní predstavitelia Katolíckej cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi si vymenili aj symbolické dary: zo strany pápeža to bola relikvia sv. Cyrila a kalich, patriarchovým darom bola ikona Matky Božej z Kazane. Ako hostiteľ sprevádzal podujatie kubánsky prezident Raúl Castro.

Moskovský patriarchát bol zriadený v roku 1589. Predtým, bolo cirkevným centrum na Rusi mesto Kyjev, čo súviselo s prijatím kresťanstva v Kyjevskej Rusi. Kyjevská cirkev bola metropolitnou cirkvou v jurisdikcii konštanínopolského patriarchu.

Spoločná deklarácia, ktorú podpísali pápež František a patriarcha Kirill obsahuje 30 bodov a hovorí o spoločnej odpovedi katolíkov a pravoslávnych na naliehavé výzvy súčasného sveta. Medzi nimi je okrem sekularizácie a porušovania náboženskej slobody najmä naliehavá potreba zastaviť prenasledovanie kresťanov i príslušníkov iných náboženstiev na Blízkom východe, osobitne v Sýrii a Iraku.

Obe cirkvi v texte vyjadrujú jednotu v zápase za hodnotu manželstva a rodiny, ochranu dôstojnosti ľudského života pred útokmi ako je eutanázia či technologická manipulácia s ľudským životom v jeho zrode. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje potreba posilniť kresťanské korene Európy s hodnotami ako solidarita s núdznymi, spravodlivosť a rovnosť. Potvrdzuje sa tiež nevyhnutnosť medzináboženského dialógu. Vyzdvihuje sa náboženská obroda vo východnej časti Európy za posledné štvrťstoročie. Vyjadruje sa postoj k tzv. „uniatizmu“, odmieta sa prozelytizmus a veľký dôraz sa kladie na spojenie síl pre dosiahnutie mieru na Ukrajine.

V Spoločnej deklarácii sa spomínajú aj gréckokatolíci a situácia vo východnej Európe, a to v bodoch 14, 24 – 27.

14. V potvrdení vysokej hodnoty náboženskej slobody, vzdávame vďaky Bohu za bezprecedentnú obnovu kresťanskej viery, k akej teraz dochádza v Rusku a v mnohých krajinách Východnej Európy, kde po celé desaťročia vládli ateistické režimy. Dnes sú reťaze militantného ateizmu rozlámané a na mnohých miestach môžu kresťania slobodne vyznávať svoju vieru. Za štvrťstoročie tam boli postavené desiatky tisíc nových chrámov a otvorené stovky kláštorov a teologických škôl. Kresťanské komunity vyvíjajú dôležitú charitatívnu a sociálnu činnosť poskytujúc rôznorodú pomoc núdznym. Pravoslávni a katolíci často pracujú bok po boku. Dosvedčujú existenciu spoločných duchovných základov ľudského spolunažívania vydávajúc svedectvo evanjeliových hodnôt.

24. Pravoslávnych a katolíkov zjednocuje nielen spoločná Tradícia Cirkvi prvého milénia, ale tiež misia hlásať Kristovo evanjelium v dnešnom svete. Táto misia v sebe zahŕňa vzájomný rešpekt voči členom kresťanských spoločenstiev a vylučuje akúkoľvek formu prozelytizmu.
Nie sme konkurenti, ale bratia a od tohto konceptu musia byť vyvodzované všetky naše vzájomné činy i činy voči vonkajšiemu svetu. Povzbudzujeme katolíkov i pravoslávnych zo všetkých krajín, aby sa naučili spoločne žiť v mieri a láske, a aby «jedni o druhých rovnako zmýšľali» (porov. Rim 15,5). Nedá sa teda akceptovať používanie nečestných prostriedkov, ktoré navádzajú veriacich, aby prešli od jednej cirkvi k druhej, popierajúc ich náboženskú slobodu alebo ich tradície. Sme povolaní, aby sme uviedli do praxe nariadenie apoštola Pavla: «A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe» (Rim 15,20).

25. Dúfame, že naše stretnutie môže prispieť k zmiereniu tam, kde jestvujú napätia medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi. Dnes je jasné, že metóda „uniatizmu“ minulosti, chápaná ako spojenie jednej komunity s ďalšou jej oddelením od svojej cirkvi, nie je spôsobom, čo dovolí obnoviť zjednotenie. Napriek tomu ekleziálne komunity, ktoré vzišli z týchto historických okolností, majú právo na existenciu a na to, aby podnikli všetko, čo je potrebné pre naplnenie duchovných potrieb ich veriacich, usilujúc sa súčasne žiť v pokoji so svojimi blížnymi. Pravoslávni a gréckokatolíci sa potrebujú zmieriť a nájsť vzájomne prijateľné spôsoby spolužitia.

26. Je nám ľúto stretu na Ukrajine, ktorý už spôsobil mnohé obete, nespočetné zranenia mierumilovným obyvateľom, a ktorý uvrhol spoločnosť do vážnej ekonomickej a humanitárnej krízy. Vyzývame všetky strany konfliktu k rozvážnosti, k sociálnej solidarite a k aktívnemu angažovaniu sa za pokoj. Vyzývame naše cirkvi na Ukrajine, aby pracovali na dosiahnutí sociálnej harmónie, aby sa zdržali účasti na konflikte a nepodporovali jeho ďalšie vystupňovanie.

27. Žičíme tomu, aby sa schizma medzi pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine mohla prekonať na základe súčasných kánonických noriem, aby všetci ukrajinskí pravoslávni kresťania žili v pokoji a harmónii, a aby katolícke komunity tejto krajiny k tomu prispeli tak, aby ukazovali stále viac naše kresťanské bratstvo.

Médiá sa v týchto dňoch zoširoka venujú historickému stretnutiu hlavy Katolíckej cirkvi a hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ide naozaj o mimoriadne a historické stretnutie. Z lásky k pravde však objasňujeme niektoré súvislosti, ktorým sa venujú i novinári. Spracoval ich farár Ľudovít Pokojný, predseda Rady pre ekumenizmus v Bratislave.

Stretnutie pápeža Františka, hlavy Katolíckej cirkvi sídliacej v Ríme, s patriarchom Kirillom, hlavou Ruskej pravoslávnej cirkvi sídliacim v Moskve, je naozaj prvým svojho druhu. Ale nie od roku 1054, ale od vzniku moskovského patriarchátu v roku 1589! Už sv. Ján Pavol II. a po ňom Benedikt XVI. sa snažili stretnúť s moskovským patriarchom, ale z rôznych príčin sa toto stretnutie neuskutočnilo.

História hovorí, že sídlo metropolitu Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol podriadený Konštantinopolskému patriarchovi, sa od pokresťančenia Rusi v roku 988 nachádzalo v Kyjeve. V dôsledku politických zmien bolo sídlo v roku 1325 presťahované do Moskvy, kde ho v roku 1589 Konštantinopolský patriarcha povýšil na Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Čestný primát medzi rôznymi patriarchátmi Pravoslávnej cirkvi (je ich 14) má Ekumenický alebo Všeobecný Konštantinopolský patriarcha, sídliaci od vzniku patriarchátu v roku 38 (kázanie apoštola sv. Ondreja) v Byzancii (potom Konštantinopol, teraz Istanbul).

V roku 1054 sa od Cirkvi v Ríme (vedená pápežom a rímskym patriarchom) jasne odlíšila Cirkev v Konštantinopole (vedená konštantinopolským patriarchom). Táto udalosť bola nazvaná tzv. Východné rozdelenie. Následné bolestné vzájomné exkomunikácie boli slávnostne a s veľkou radosťou odvolané až 7. decembra 1965 pápežom Pavlom VI. pred viac ako dvoma tisíckami koncilových otcov a pozorovateľov rôznych cirkví a kresťanských komunít zídených v Ríme na II. vatikánskom koncile. Pavol VI. odovzdal Bulu odvolania exkomunikácie, tento jedinenčný historický dokument metropolitovi Melitonovi, zástupcovi konštantinopolského patriarchu Athenagora I., ktorý podobný dokument odvolávajúci exkomunikáciu z ich strany zaslal do Ríma Pavlovi VI. Bol to historický akt, ktorý odstránil nejednotu medzi obama cirkvami od roku 1054 aj vďaka prvému osobnému historickému stretnutiu hláv Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi Pavla VI. a Athenagora I., ktoré sa odohralo v januári 1964 (po 910 rokoch!) na území Svätej zeme. Jedným slovom: stretnutie pápeža Františka s patriarchom Kirillom je prvým od roku 1589!

Od roku 1964 sa udialo mnoho stretnutí medzi hlavou Katolíckej cirkvi v Ríme a čestnou hlavou Pravoslávnej cirkvi v Konštantinopole: všetci pápeži po Pavlovi VI. a všetci patriarchovia po Athenagorovi I. nielen pokračovali vo vzájomných stretnutiach, ale aj spoločne vystupovali na podporu rôznych projektov pre všetky kresťanské cirkvi, rôzne náboženstvá a celé ľudstvo (napr. pre ochranu stvorenia alebo medzináboženské stretnutia za pokoj a mier v Assisi).

Jednou z mnohých iniciatív je aj spoločná katolícko-pravoslávna teologická komisia, ktorej úlohou je objasniť niektoré kontroverzné časti učenia kresťanskej viery zo strany oboch cirkví. Kto by si nepamätal mimoriadnu chvíľu, kedy metropolita Ruskej pravoslávnej cirkvi, na návšteve v Ríme, padol mŕtvy do náručia Jána Pavla I.? Výber miesta na stretnutie – Kuba – nie je náhodný. Nezabudnime, že Kuba sa v roku 1962 stala dejiskom neuveriteľného a nepredvídateľného mierového urovnania demonštrácie vojenskej sily USA a Sovietskeho zväzu, a to vďaka „múdrosti srdca“ pápeža sv. Jána XXIII. Teraz sa stala dejiskom historicky prvého stretnutia hlavy Katolíckej cirkvi a hlavy Ruskej Pravoslávnej cirkvi od roku 1589.

Samotné stretnutie predchádzala 20-ročná príprava tohto stretnutia: už sv. Ján Pavol II. sa mal stretnúť s patriarchom Alexejom II. vo Viedni, čo sa ale neuskutočnilo.

Dôležitým katalyzátorom na vzájomné stretnutie nebol prezident Vladimír Putin, ale súčasná situácia, ktorú prežíva kresťanstvo a svet. Obaja, pápež František i patriarcha Kirill, ktorý reprezentuje 2/3 pravoslávnych veriacich celého sveta, a podporení patriarchom Bartolomejom I., čestným prímasom všetkých pravoslávnych patriarchov sveta, si plne uvedomujú vážnosť súčasnej situácie, ktorú tesne po roku 2000 definoval sv. Ján Pavol II. ako situáciu „prejavenia plnej moci Zlého“.

Krutá likvidácia kresťanských pamiatok a kresťanov vôbec, ale nielen ich, presvedčila všetkých troch predstaviteľov o nutnosti zamerania sa na podstatu nielen kresťanstva, ale ľudstva ako takého: zachovanie života, životného prostredia a vzájomnej ľudskej úcty. Jedinou silou, ktorá dokáže premôcť moc Zlého je vzájomná jednota nielen cirkví, ale aj politikov. Vladimír Putin si je toho vedomý, preto sme videli jeho pozitívny ohlas na stretnutie pápeža Františka a patriarchu Kirill.

Po podpise spoločnej deklarácie za účasti médií obaja predstavitelia predniesli krátke spontánne príhovory. Patriarcha Kirill vo svojom vystúpení povedal:
„Počas dvoch hodín sme viedli otvorenú diskusiu s plným chápaním zodpovednosti voči našim cirkvám, nášmu veriacemu ľudu, pre budúcnosť kresťanstva a pre budúcnosť ľudskej civilizácie. Bol to obsažný rozhovor, ktorý nám dal možnosť pochopiť a vnímať pozície jedného i druhého, a výsledky tohto rozhovoru mi umožňujú ubezpečiť, že momentálne obe cirkvi môžu spoločne spolupracovať obraňujúc kresťanov v celom svete, a s plnou zodpovednosťou pracovať spoločne, aby nebola vojna, aby bol ľudský život rešpektovaný na celom svete, aby sa posilnili základy osobnej, rodinnej a sociálnej morálky, a aby sa skrze účasť Cirkvi na živote modernej ľudskej spoločnosti táto očisťovala v mene nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého.“

Pápež František sa vyjadril týmito slovami:
„Hovoríme ako bratia, máme ten istý krst, sme biskupi. Hovoríme o našich cirkvách a zhodujeme sa na tom, že jednota sa vytvára kráčajúc. Hovoríme jasne, nie polovičatými slovami, a ja vám vyznávam, že som v tomto dialógu pocítil útechu Ducha. Ďakujem za pokoru Jeho Svätosti, bratskú pokoru, a za jeho dobromyseľnú túžbu po jednote. Dohodli sme sa na sérii iniciatív, ktoré, ako verím, sú možné a dajú sa uskutočniť. A preto chcem ešte raz poďakovať Jeho Svätosti za jeho ústretové prijatie, ako aj spolupracovníkom, pričom chcem menovať dvoch: Jeho Eminenciu Metropolitu Hilariona a Jeho Eminenciu kardinála Kocha, s celými ich pracovnými skupinami, ktoré sa tomu venovali. Nechcem odísť bez toho, aby som srdečne nepoďakoval Kube, veľkému kubánskeho ľudu a jeho prezidentovi, tu prítomnému. Ďakujem mu za to, že je k dispozícii a ak to takto bude pokračovať, Kuba bude hlavným mestom jednoty. A nech je to všetko na slávu Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, a pre dobro svätého ľudu verného Bohu pod plášťom Svätej Matky Božej.“ -jb, ej-

(text prevzatý zo stránok gréckokatolíckej bratislavskej eparchie (www.grkatba.sk))

«Návrat do správ»



© Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove, 2018.

Coded by Ing. Marián Čonka