Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove


V Egypte postavia prvý kresťansky chrám na náklady štátu

Kresťania v Egypte vítajú rozhodnutie prezidenta Abdela Fattaha el-Sisiho postaviť chrám na počesť 21 koptských pravoslávnych kresťanov, ktorých v polovici februári tohto roku v Líbyi zavraždili militanti hlásiaci sa k extrémistickej organizácii Islamský štát.

Koptská pravoslávna cirkev ich medzičasom uznala za mučeníkov a zapísala do svojho liturgického kalendára, pričom ich spomienku bude sláviť 15. februára podľa juliánskeho kalendára. V egyptských dejinách nemá obdobu kresťanský chrám postavený na náklady štátu. „Chrám mučeníkov viery a vlasti“ by mal vzniknúť v dedine Al-Awar pri meste Samalout v provincii Minya, odkiaľ pochádzalo 13 zavraždených koptov. Náklady na výstavbu kostola sa odhadujú na desať miliónov egyptských libier.

Otec Rafic Greiche, súčasný hovorca koptskej katolíckej cirkvi, označil za dôležité a povzbudzujúce, že sám prezident el-Sisi inicioval výstavbu chrámu, a tým tiež podnietil zmenu povedomia obyvateľstva. V rozhovore s agentúrou „AsiaNews“ otec Greiche vyjadril presvedčenie, že súčasná egyptská vláda chce skoncovať s diskrimináciou kresťanov. Dnes už „neexistuje štátom organizované násilie“ proti kresťanom, hoci nechýbajú „momenty napätia s náboženským pozadím“, ako to bolo aj v prípade protestu moslimských radikálov proti výstavbe chrámu na počesť 21 koptských mučeníkov v dedine Al-Awar v marci tohto roka.

V rozhovore pre nadáciu Kirche in Not katolícky biskup Assiutu Kyrillos (Samaan), v súvislosti s práve prebiehajúcimi egyptskými parlamentnými voľbami, označil za naliehavú žiadosť kresťanov práve schválenie zákona o výstavbe kostolov. Doposiaľ jestvuje pri vybavovaní stavebného povolenia mnoho prekážok. Preto trvá aj niekoľko desaťročí, kým sa postaví nový kostol. „Parlament sa musí veľmi skoro zaoberať príslušným návrhom zákona. Dúfame, že nájde súhlas“, povedal biskup Kyrillos, ktorý v médiách s rozhodnosťou vyhlasuje: „Egypt je našou vlasťou. My kresťania nikdy neopustíme túto krajinu“.

„V Egypte je veľmi málo kostolov, a tak mnohí kresťania to majú veľmi ďaleko do najbližšieho chrámu. Keďže nedostávame stavebné povolenia na nové kostoly, často ich budujeme ako obytné domy s rizikom, že nám ich neskôr opäť zbúrajú. Ako odôvodnenie pre to nám hovoria, že nemáme nijaké právo na nové kostoly, pretože moslimovia v Európe tiež nesmú budovať mešity, a to hoci sme boli pred moslimami v Egypte.“ Túto odpoveď jedného kopta na otázku o zažitej diskriminácii, publikoval Michael Kaspar vo svojej štúdii Situácia koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte. Kopti na začiatku 21. storočia: Medzi akceptáciou a odmietaním. Tento nemecký autor poukázal na to, ako je otázka výstavby kostolov dlhodobo tlejúcim konfliktom medzi kresťanmi a moslimami v Egypte.

Na medzinárodnej koptskej konferencii v Zürichu sa kopti sťažovali na masívne nerovnoprávne zaobchádzanie v porovnaní s moslimami, ktorých mešity sú budované bez problémov a pritom sú aj financované zo strany egyptského štátu. Kresťania sú naproti tomu odkázaní pri každej oprave na výnos prezidenta, hoci si svoje chrámy financujú sami. Napriek nárastu počtu veriacich v dôsledku všeobecného rastu egyptského obyvateľstva kresťania často nedostávajú stavebné povolenia pre nové chrámy.

3. 11. 2015, (text prevzatý zo stránok rádia Lumen (www.lumen.sk))

«Návrat do správ»



© Spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Mníchove, 2018.

Coded by Ing. Marián Čonka